Najskôr pár slov k Richardovi Sulíkovi: dá sa pochopiť, že si ako líder novej strany potreboval preveriť bezúhonnosť ľudí, ktorých si bral na svoje plecia do politiky. Také konanie je dokonca zodpovedné. Je však nepochopiteľné, že si za „detektor bezúhonnosti“ zvolil muža ako Marián Kočner. Zvyknete si u notorického luhára overovať, či je tretia osoba pravdovravná?
Dá sa tiež rozumieť tomu, že chcel zistiť, ktorí koaliční poslanci s temnými úmyslami hlasovali tajne za Trnku. Je však nepochopiteľné, že sa na to pýtal priamo v kuchyni Trnkovho človeka, o ktorom panovalo v kuloároch presvedčenie, že organizuje tajné hlasovanie v prospech samotného Trnku. Prečo to vlastne Sulík robil?
Odpoveď na túto otázku Sulíka nekriminalizuje, len z neho robí ťarbavého slona v porceláne. Kto pozná Kočnera, vie, že tento žoviálny a vtieravý človek naozaj disponuje výbornými informáciami, ktoré sú na úrovni ošľahaného investigatívneho novinára, respektíve tajného agenta. Navyše, Kočner vie v politikovi, s ktorým komunikuje – a Sulík rozhodne nebol jediným, s ktorým komunikoval - vzbudiť nielen dojem dôležitosti, ale aj náklonnosti. Konkrétne v Sulíkovi vzbudil Kočner dojem, že je sympatizant SaS, ktorý nemá rád červených a novej strane chce a občas aj vie pomôcť. Pritom sa súčasne v tom istom období stretával s novinármi a donášal im informácie proti jednotlivým politikom SaS – niektoré z nich včera aj uviedol.
Stretnutia s Kočnerom nediskreditujú Sulíkovu morálku, ale jeho úsudok. Ak už mal Sulík naozaj pocit, že s Kočnerom treba udržiavať styk, lebo je informačne užitočný, mal k nemu vysielať emisára. A nie chodiť ako predseda NR SR do jeho domácej kuchyne. Ale ako už povedal pre .týždeň Radoslav Procházka, Sulíkovi chýbal na túto rolu cit pre rituál – alebo inak, formát, aký si od vrcholového politika vyžaduje verejná funkcia.
Sulíkovi dnes v politike škodí aj jeho otvorenosť, ktorou sa vždy - a neraz v pozitívnom zmysle - líšil od ostatných politikov. Kým Robert Fico, jediný politik, ktorý môže ako pravý svedok potvrdiť hodnovernosť spisu Gorila, už vyše dvoch mesiacov úspešne neodpovedá na otázku, či bol s Haščákom v byte, Sulík včera ochotne vyrozprával, ako si u Kočnera lustroval svojho Kollára. Odmenou mu je dnešná titulka SME, zhrozenie vlastných saskárov a nespokojnosť rozmaznaných novinárov, že Sulík si dovolil neodpovedať na niektoré otázky (včera napríklad nechcel priznať, či u Kočnera sedel aj inde než v kuchyni...). Celkovým výsledkom je vinou povrchných médií nafúknutá bublina, ktorá budí dojem kauzy z kategórie Gorily.
Sulík za svoje chyby zaplatí politickú cenu. Oveľa horšie je, že hra vychádza tým, ktorí ju rozohrali a ktorí majú skutočne nekalé úmysly. Len naivná hlava môže veriť, že najskôr prepis esemesiek, potom video v kuchyni sú provokáciou tretej osoby a ubolený Kočner včera vystúpil len preto, aby sa verejne očistil.
Je zjavné, že za Sasankou stojí Kočner a s ním previazané kruhy. Mesiac pred voľbami pustili do obehu Sasanku. Dva týždne pred voľbami video. Následne v spolupráci s TA3 zinscenovali tlačovku s cieľom diskreditovať SaS, trochu špiny vyliať aj na SDKÚ, všetko strany stojace za Čentéšom, a krátko pred voľbami ešte väčšmi demobilizovať stredopravého voliča. Súčasne denník Pravda zverejnil informáciu z Generálnej prokuratúry (od koho asi unikla?), ktorá tentoraz bleskurýchle vyšetruje kauzu odpočúvania a má vraj dôkazy, že odpočúvanie Gučíka navrhol sám exminister Galko.
Práve predvolebné aktivity tandemu Kočner-Trnka najviac očisťujú Sulíka z podozrení, že pri voľbe generálneho prokurátora kul pikle s Kočnerom.
Kauza Sasanka je tu zrejme len z dôvodu, že Kočner a spol. sa rozhodli svojou troškou prispieť k drvivému víťazstvu Smeru a najmä k zachovaniu trnkovských pomerov na prokuratúre. Pozrite si televízie, prečítajte si noviny. Táto krajina pochybným chlapíkom proste praje.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.