Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Židovská loby? Áno, samozrejme!

.lukáš Krivošík .názory

Komentátor Hospodárskych novín Dag Daniš sa minulý týždeň ocitol pod paľbou kritiky. V súvislosti s pozadím strany 99 percent totiž spomenul tajuplné slovné spojenie „židovská loby“.

Lukáš Krivošík

Nasledujúce dianie sa dalo očakávať. Na sociálnych sieťach zavládlo štylizované pobúrenie a zdesenie, pripomínajúce híkanie puritána nad poodhaleným ženským lýtkom. Nikto sa však neobťažoval veci zasadiť do správnych proporcií. Je predháňanie sa v tom, kto zaujme pohoršenejšiu pózu novým spôsobom ako sa na Slovensku vedie verejná diskusia o kontroverzných témach?

Zbaviť mýtov, nie tabuizovať

Priznám sa, neviem nič o náboženských zvyklostiach podnikateľa Weissa. A netuším, aký záujem by židovská komunita mohla mať na úspechu takého obskúrneho projektu ako je 99 percent (skôr sa domnievam, že žiadny). Avšak existencia židovských lobistických organizácií je rovnako nepopierateľná ako existencia lobistických organizácií kresťanov, zamestnávateľov, telesne postihnutých, rodičov za domáce vzdelávanie, či zástancov a odporcov všemožnej inej agendy.

Samozrejme, rôzne skupiny majú rôznu váhu, šírku záujmov, finančné zázemie alebo profesionálnu schopnosť presadzovať svoje ciele. Každopádne, je zmysluplnejšie všetky tie divoké predstavy o „židovskej loby“ zasadiť do riadneho kontextu ako snažiť sa pod rúškom pohoršenia ich natlačiť do akejsi nedotknuteľnej čiernej škatule s názvom „politická korektnosť“. Teda zbaviť veci mýtov a nie snažiť sa trápne ich tabuizovať. Ak sa k židovským témam začneme správať v štýle „dobre stráženého rodinného tajomstva“, na ktoré sa slušnému človeku odporúča nevypytovať – tak práve tento postoj je živnou pôdou pre konšpiračné teórie.  

Príznačné je, že samotní židia sa často o týchto veciach dokážu rozprávať celkom otvorene. O American Jewish Comitee (AJC), jednej z najstarších medzinárodných židovských záujmových organizácií,  som písal len nedávno v súvislosti s mojou  cestou po Amerike. Na jej predstaviteľoch bolo sympatické, že veľmi otvorene, nenútene a erudovane odpovedali na všetky naše otázky, vrátane tých kontroverzných. Tak ako iné židovské organizácie v USA, aj AJC má webstránku, na ktorej transparentne informuje o svojich aktivitách, predstaviteľoch, financovaní, či cieľoch. Tými sú (prekvapujúco!): boj proti antisemitizmu, podpora pluralizmu a demokratických hodnôt, mier a bezpečnosť pre Izrael, či energetická nezávislosť.

Ak existuje skupinový záujem, existuje aj príslušná loby

Pokiaľ sa bavíme špeciálne o lobizme, tieto aktivity v Spojených štátoch podliehajú veľmi prísnym pravidlám transparentnosti. Židovské organizácie z nich nemajú výnimku. Samotný rozmach lobizmu v 20. storočí je kontroverznou a v USA veľmi diskutovanou záležitosťou. Je dôsledkom nárastu moci štátu, ktorého činnosť sa bytostne dotýka najrôznejších spoločenských skupín. Tieto sa teda snažia ovplyvniť zákonodarný proces alebo politiku výkonnej moci voči danej skupine. Asi nie je možné zaručiť, že politici budú svoje rozhodnutia robiť vo vzduchoprázdne. Na strane druhej, možno aspoň sprehľadniť, s kým sa stretávajú a za akých okolností. Tam, kde v demokracii existuje akýkoľvek skupinový záujem, tam väčšinou funguje aj loby na jeho presadzovanie. A politici si musia presekávať cestu húštinou týchto (často protichodných) záujmov.  

Rôzne záujmové skupiny si pri vplývaní na politikov konkurujú (napr. zástancovia a odporcovia potratov), ale môžu vstupovať aj do trvalých, či dočasných spojenectiev, ak sú ich záujmy komplementárne. Platí to aj pre americké židovské organizácie. Sú záležitosti, na ktorých spolupracujú so sekulárnymi, ľudskoprávnymi organizáciami, inde nachádzajú styčné body s kresťanskými, či dokonca moslimskými záujmovými skupinami. Projekt, na ktorom som sa zúčastnil ja, sa konal v spolupráci s nemeckou liberálnou nadáciou.

Ak to teda zhrnieme: židia sú jedným z viacerých „hráčov v meste“. To však neznamená, že ich loby je jediná, všemocná, vševedúca, má na všetko názor, prípadne, že názory, ktoré má, reprezentujú sto percent židov stopercentne.              

Židia nie sú monolit

Samozrejme, existujú ľudia, ktorí sa neuspokoja s vysvetlením, že židovský lobizmus môže prebiehať v legitímnych demokratických medziach – tak ako lobistické aktivity rôznych iných skupín. Podľa nich existuje niekde v pozadí akási neformálna tajná vše zahrnujúca židovská súdržnosť, ktorá dokonca pretrváva aj niekoľko generácii po kresťanskom krste. Lenže takéto nazeranie podsúva židom, že sú jednoliaty monolit a nie vnútorne pestro diferencované zoskupenie ľudí, ktorí sa na mnohých veciach proste nezhodnú.

Alebo ako nám s úsmevom povedal jeden židovský právnik, s ktorým sme sa v USA stretli: „Židovskej súdržnosti významne konkuruje iná vlastnosť. A to vzájomná židovská hašterivosť.“ Možno aj to je dôvod, prečo s výnimkou odporu voči antisemitizmu, zachovania štátu Izrael a pár ďalších vecí, neexistuje pre židovskú lobistickú organizáciu príliš veľa tém, na ktorých by panoval konsenzus väčšiny židov.

Navyše, je tiež nutné si uvedomiť, že podpora židov pre Izrael neznamená bianco šek všetkých židov na čokoľvek, čo robí izraelská vláda. Na druhej strane, ak by sme slovné spojenie „židovská loby“ zamenili za slová „proizraelská loby“, našli by sa v nej aj mnohé nežidovské organizácie, vrátane kresťanských.  

Židovská súdržnosť očami ekonóma

Židovskú súdržnosť je teda nutné zasadiť do perspektívy. Tomuto fenoménu sa venoval napr. známy americký ekonóm Thomas Sowell v knihe Black Rednecks and White Liberals. Samozrejme, pokrvné príbuzenstvo, či rovnaké kultúrne tradície môžu znižovať transakčné náklady medzi obchodnými partnermi. Zvlášť to platí v rámci krajín, kde je vymáhanie obchodných záväzkov cez riadny súdny systém drahé a časovo náročné.

Zo stredoveku sú známe príklady sietí židovských finančníkov, ktorí cestovateľom vymieňali peniaze od Benátok po Indiu. Išlo o vzťahy, ktoré boli založené na vysokej miere vzájomnej dôvery. Na druhej strane, rozpad takéhoto obchodného spojenia môže byť o to bolestivejší v prípade, že jedna strana z nejakého dôvodu naruší dôveru a očakávania tej druhej. Kultúrna, či pokrvná blízkosť sa potom stávajú dodatočným zdrojom frustrácie sklamaného podnikateľa. Svoje o riziku tohto typu konfliktov vedia majitelia rodinných podnikov, ale aj zbožní kresťanskí sektári, ktorí sa rozhodli zamestnávať výlučne príslušníkov vlastnej cirkvi.    

Sowell si všíma silnú rodinnú súdržnosť, spoluprácu a lojalitu v rámci židovských komunít. Tieto vlastnosti boli nápomocné pre šírenie biznisu na medzinárodnej úrovni a úspech židov v odvetviach, kde je kooperatívne správanie výhodou. Na druhej strane, židia sa v tomto nijako nelíšia od iných „sprostredkovateľských menšín“ ako boli Libanonci v západnej Afrike, Arméni v Osmanskej ríši alebo Číňania v juhovýchodnej Ázií. Úspešní členovia rodiny alebo lokálnej komunity následne potiahli za sebou aj ďalších svojich blížnych.  

No miesto súdržnosti všetkých židov považuje Sowell za presnejšie hovoriť o vzájomnej solidarite niektorých podskupín židov pri súčasnom udržiavaní si odstupu voči iným skupinám židov. Napríklad v USA na prelome 19. a 20. storočia fungovala súdržnosť vnútri komunít židov z Poľska, Uhorska alebo Ruska. Nie však nutne medzi týmito skupinami navzájom. Bolo medzi nimi málo zmiešaných manželstiev a obývali dokonca rozdielne enklávy. Hoci nežidom samozrejme všetci splývali.

Ďalšia deliaca línia prebiehala medzi dobre integrovanými židovskými starousadlíkmi, ktorí prišli do Ameriky predovšetkým z Nemecka a zbedačenými davmi východoeurópskych židov. Tí prví sa tých druhých desili, lebo hrozilo, že výstredné návyky prichádzajúcich (vrátane slabej hygieny) postavia širšiu americkú verejnosť proti všetkým židom. Samozrejme, tieto deliace línie počas 20. storočia postupne stratili význam, vďaka pôsobeniu efektu amerického taviaceho kotla.

Lenže s integráciou do americkej spoločnosti a veľkým množstvom zmiešaných manželstiev s nežidmi začali mať americkí židia problém s udržaním svojej identity v ďalších generáciách... Každopádne, nech to točíme ako chceme, predstava o vše objímajúcej židovskej súdržnosti má zjavne trhliny. A to sme sa ešte nedostali k trecím plochám medzi rôznymi skupinami židov v dnešnom Izraeli, kde zohráva rolu nielen oblasť pôvodu (židia z Ruska, Etiópie, arabských krajín...), ale aj intenzita náboženského prežívania (sekulárni verzus ortodoxní)...  

Študovať židov

Na Slovensku sú ľudia, ktorí židov démonizujú. Na nich reagujú zase iní, ktorí by židov najradšej uzavreli do nejakej sklenenej vitríny, napojenej na policajný alarm. Čo chýba je snaha nezaujato študovať židovskú kultúru, či historickú skúsenosť a preberanie tých prvkov, ktoré môžu byť inšpirujúce aj pre nás. Židia zaznamenali závideniahodné úspechy v biznise, umení i vede. Hoci tvoria len zlomok percenta svetovej populácie, získali pod rôznymi vlajkami približne pätinu všetkých Nobelových cien. Ich národný štát Izrael sa rozlohou i počtom obyvateľov nachádza v rovnakej lige ako Slovensko. Hrá však nepomerne významnejšiu úlohu na medzinárodnej scéne, nehovoriac o jeho dynamických technologických firmách. Knihy ako populárny Start-Up Nation sa snažia dostať ku koreňom týchto úspechov a uspokojiť tak záujem o židovské témy.  

Čo sa môžeme od židov naučiť, pokiaľ ide o súdržnosť? Odvrátenou stránkou lamentovania nad tým ako „židia držia spolu“ je naše bedákanie „nad nesvornosťou Slovákov“ - zvlášť v cudzine. Možno je to len tým, že sami seba poznáme. Žiaľ, obchod Slováka s iným Slovákom neprináša nejakú dodatočnú dividendu v podobe mimoriadnej dávky dôvery v splnenie záväzku. Skôr naopak. Neplatenie faktúr je u nás národným športom. Liekom na zvýšenie vnútroetnickej dôvery a tým pádom aj súdržnosti medzi Slovákmi je, aby každý z nás začal od seba a mimoriadnu pozornosť venoval plneniu podstúpených záväzkov. Dodržiavanie dohôd (vrátane čestného slova) posilňuje dôveru. A tá je zase základom súdržnosti.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite