Pre členov KDH je to veľký moment. Od roku 1997, keď vznikla volebná kandidátka piatich strán SDK, respektíve od roku 1999, keď sa časť bývalých členov KDH vrátila do svojej strany, je to prvýkrát, čo je hnutie silnejšie, ako Dzurindova strana, ktorá chcela KDH kedysi zničiť.
Pravda, treba si ešte počkať, či prieskumy potvrdia aj voľby a či Ján Čarnogurský neostane stále jediným predsedom KDH, ktorý bol aj lídrom pravice. Uvidíme v marci.
Tento triumf má však jednu chybičku krásy.
KDH je síce v prieskumoch pravicovým lídrom, nie je to však vďaka jeho rastu, ale vďaka percentuálnemu prepadu všetkých ostatných. Ak to tak dopadne aj 10. marca a KDH bude lídrom pravice s 240 tisícmi hlasov (zisk z roku 2002, najväčší po odchode Jána Čarnogurského), tak to bude trochu smutné víťazstvo.
Ak to vôbec bude nejakým víťazstvom, bude to víťazstvo Jána Čarnogurského. Presnejšie značky, ktorú tento vysmievaný muž založil a ktorá prežila naozaj kadečo.
Ale vráťme sa do roku 2012.
Čo nám vedenie KDH ponúka? Ako vlastne chce viesť pravicu?
Prekvapivo, tých scenárov je hneď viacero.
Ján Figeľ a Pavol Hrušovský by radi vládli. Lenže, budúci premiér sa volá Robert Fico. Naši lídri pravice by sa teda radi objali s lídrom ľavice.
Úprimne povedané, takáto vláda by nebola žiadna tragédia. Čím úspešnejšie budú strany ako 99%, Obyčajní ľudia, prípadne SNS, tým väčší zmysel takáto vláda bude mať.
Správa sa však takto líder pravice? Neočakáva sa od neho, že bude skôr alternatívou lídra ľavice, než jeho prvým koaličným partnerom?
Figeľ a Hrušovský na to nemajú odpoveď. Čakajú na výsledky volieb. Jazdia dookola po kruhovom objazde a čakajú čo sa stane. Ak bude Smer silný, zabočia prvou doprava a budú hovoriť, že pred červeným Slovenskom varovali a vyhlásia sa za lídra opozície. Ak ich bude Robert Fico potrebovať, zabočia doľava a povedia, že v záujme krajiny do vlády vstúpia.
Jedno aj druhé bude preto nedôveryhodné. Takto sa líder pravice nespráva.
KDH však ponúka aj iný postup. Predstavuje ho Daniel Lipšic.
Lipšic využíva Gorilu s takým gustom, že je jasné, že ak mu vlastná strana skríži plány (napríklad vládou so Smerom), založí si vlastnú stranu.
Každý, kto pozná politickú mapu Slovenska, vie, ako táto strana bude musieť vyzerať. Lipšic bol dobrým ministrom KDH a vždy mal veľa krúžkov. Ale každé voľby sa opakovalo, že mnohí z tých, čo ho chceli voliť, KDH nevolili a radšej si vybrali SDKÚ. Lipšica chceli, ale KDH im páchlo po kadidle.
Podobný problém mal Lipšic aj vnútri hnutia. Bol totiž na dedinských voličov, čo chodia v nedeľu do kostola a trápia ich nedoplatky za plyn „príliš zdravý a príliš bohatý“. Ako trefne povedala jedna bratislavská novinárka, KDH-Palisády to nie je celkom KDH.
Ak teda Figeľ s Hrušovským kývnu na širokú koalíciu, Lipšic založí novú liberálne pravicovú stranu. Táto strana bude pestovať umelý kult Ivety Radičovej, nie tradíciu Čarnogurského a Mikloška. Vlastne to ani nebude nič nové.
Tretí scenár predstavil v rozhovore pre náš časopis Radoslav Procházka. KDH by malo byť veľkou ľudovou stranou, z ostatných strán by malo povyberať hrozienka a rozšíriť sa.
Takéto rozšírenie, ako Procházka dobre vie, má svoju cenu. Inými slovami, Procházka vie, že nedokáže osloviť voličov ani hrozienka z SaS, a zrejme ani z nových protestných strán. Mohol by ale osloviť hrozienka z SDKÚ. Má to však niekoľko podmienok.
SDKÚ sa nesmie dostať do parlamentu, na ponuku „novej ľudovej strany“ musí kývnuť ministerka Žitňanská, plus niekto z druhej päťky, a ideálne aj Iveta Radičová, ktorá by opäť mohla kandidovať na prezidentku. A aby sa nové tváre medzi nami cítili dobre, zakryje sa to celospoločenskou diskusiou o registrovaných partnerstvách.
Takýto scenár sa však už nápadne podobá na ten Lipšicov. Kruh sa nám teda uzatvára.
Nech sa už presadí Figeľ s Hrušovským alebo Lipšic s Procházkom, nový líder pravice, ani veľká ľudová strana z toho nebude.
To prvé sa totiž nazýva spoľahlivý koaličný partner a to druhé len ďalšia liberálna strana. Líder vyzerá inak.
Apropos, registrované partnerstvá.
Joseph Ratzinger považuje definíciu manželstva za tému, o ktorej sa nediskutuje. Ak túto tému na Slovensku budú otvárať politici KDH, bude to vskutku počin.
Robert Fico sa môže tešiť na ďalších kresťanských voličov.
Posiela mu ich nový líder pravice.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.