Jeden je pouličný komediant, druhý líder. Jeden by neprežil ani deň bez svetla kamier, druhý je mužom zákulisia. Jeden sa chorobne klania davu, druhý zas dychtivo túži po moci. Ale jedno ich spája: obaja sú spoluautormi veľkého Ficovho comebacku. A to len preto, že v rozhodujúcej chvíli neovládli svoje sklony.
Bez otravného hmyzu
Najskôr k Matovičovi. Jeho rozbitie divokej, no zaujímavej kandidátky je zrejme rozhodujúcim okamihom predvolebnej kampane. Až dosiaľ existovala aspoň teoretická šanca, že stredopravý blok opäť prečísli Fica a bude schopný vytvoriť vládu. Malo to len dve podmienky, obe splniteľné: po prvé, do parlamentu by sa musela dostať aj Matovičova kandidátka. A po druhé, cez OĽNO by sa muselo okrem neriadených striel typu Matoviča či Hlinu prekrúžkovať čo najviac ľudí, ktorí požívajú spoločenskú vážnosť. A najmä, dá sa s nimi normálne dohodnúť.
Najskôr k Matovičovi. Jeho rozbitie divokej, no zaujímavej kandidátky je zrejme rozhodujúcim okamihom predvolebnej kampane. Až dosiaľ existovala aspoň teoretická šanca, že stredopravý blok opäť prečísli Fica a bude schopný vytvoriť vládu. Malo to len dve podmienky, obe splniteľné: po prvé, do parlamentu by sa musela dostať aj Matovičova kandidátka. A po druhé, cez OĽNO by sa muselo okrem neriadených striel typu Matoviča či Hlinu prekrúžkovať čo najviac ľudí, ktorí požívajú spoločenskú vážnosť. A najmä, dá sa s nimi normálne dohodnúť.
Krátko po voľbách tak mohla prísť hviezdna hodina Daniela Lipšica. KDH by síce gravitovalo k Ficovi, ale Lipšic – ešte stále minister vnútra s podporou antigorilej ulice – by s podporou médií dokopal nerozhodného Figeľa do reprízy stredopravej vlády. Napokon, ak by KDH malo z trpaslíkov najviac percent, Figeľ by bol premiérom. A Lipšic by pokračoval vo svojom svätom boji proti Gorile.
Ale s touto predstavou sa pomaly rozlúčme. Kto bude chcieť ísť do vlády s „Persilom“ Matovičom, ktorý chce čistiť krajinu tak, že dnes vyrobí podozrivé gorily z Palka či Zajaca a zajtra hoc aj z Lipšica? V koalícii s Ficom bude veľa blata, ale aspoň bez otravného hmyzu.
Prejdime k Dzurindovi, pretože uňho sa celý predvolebný príbeh začína.
Líder SDKÚ dnes v kampani koná opak toho, čo presadzoval ako minister premiérky Radičovej. Jeho modrá strana ide do ulíc zbierať petičné podpisy na podporu Čentéša. Pritom po voľbách roku 2010 Dzurinda torpédoval koaličný výber Trnkovho protikandidáta, lebo tajne rátal s Trnkovým znovuzvolením. Pod obrovským tlakom médií a Radičovej ultimáta vtedy pochopil, že tento boj nevyhrá a ustúpil.
Euroval? Zabudnite...
Ale kľúčovým priznaním Dzurindovho hazardérstva s krajinou je premet pri eurovale. Minulý týždeň schválila vláda trvalý euroval. Ministri SaS hlasovali proti a podpredseda liberálov Jozef Kollár následne napísal ostrý blog, v ktorom obvinil pravicových partnerov, že páchajú podvod na slovenských občanoch. Skrátka, SaSka ako ju poznáme. Jeden by čakal, že okamžite vystúpi minister financií Ivan Mikloš a označí SaS za dobrodruhov, s ktorými už nemôže nikto vládnuť. Napokon, Mikloš po páde Radičovej vlády vyhlásil, že SaS má kvôli európskej agende „nulový koaličný potenciál minimálne na jedny či dvoje volieb“. Dnes však v podobnom duchu hovorí o SaS len Fico.
Naopak, Mikloš s Dzurindom chcú vládnuť aj spolu so SaS, pričom liberáli už nemusia zmeniť svoj názor na euroval. Dzurinda dokonca ako príklad uvádza model z Holandska, kde je vládnuca pravica pri európskych témach tiež rozdelená, takže časť eurovalovej pravice kooperuje s eurovalovou ľavicovou opozíciou.
Tento Dzurindov obrat je veľmi rozumný. Napokon, náš časopis zastával pred pol rokom rovnaký názor: spor o euroval je síce dôležitý, ale hazardom s krajinou nie je to, že SaS chce hlasovať proti, ale hazardom je spájať podporu pre euroval s existenciou vlády. Dzurinda a Mikloš – s podporou nemalej časti novinárov – však v tom čase tvrdili, že spoločné vládnutie bez jednoty na európskych témach nie je možné. Denník SME dokonca napísal, že po predčasných voľbách by Slovensko mala viesť eurovalová koalícia. Opäť len mediálna hystéria, ktorú zakrátko odplavil čas. Lenže Dzurinda nie je typ, ktorý by podliehal mediálnej hystérii. Je temer isté, že keby bol v októbri premiérom, vláda by nepadla a euroval by vďaka medzinárodnému tlaku na Fica prešiel.
Takže prečo predseda SDKÚ dopustil pád vlády?
Existujú dve verzie, prečo sa vtedy Dzurinda správal inak než ako velí jeho mocenský inštinkt. Podľa prvej verzie bol presvedčený, že Sulík sa napokon radšej verejne poníži a pred eurovalom uprednostní udržanie vo vláde. Mesiac trvajúci tlak na Sulíka mu však kazila Radičová, ktorá raz hovorila, že obe hlasovania spojí a inokedy tvrdila, že to nespraví. Podľa druhej verzie Dzurinda cítil, že labilná premiérka si konečne vyláme zuby a preto zariskoval: v nádeji, že ako volebný líder SDKÚ dosiahne v predčasných voľbách opäť slušný výsledok a on bude tretí krát premiérom.
Ale v skutočnosti zrejme platia obe verzie, len každá v inom časovom úseku: Dzurinda si najskôr myslel, že Sulíka uvarí a vráti mu s úrokmi jeho niekdajšie drzé útoky. Ale keď časom zistil, že tvrdohlavý Sulík naozaj nemieni ustúpiť, pochopil, že všeobecná hystéria mu vyhovuje. Mikloš penil na Sulíka zlosťou, Radičová bola s nervami v koncoch – a Dzurinda s pokojom hlásal, že ak SaS neustúpi, vládna koalícia nemôže ďalej pokračovať, pretože Európa je najdôležitejšia. Vláda padla. Radičová odišla. Dzurinda sa vrátil. A chopil sa šance, že sa stane tretí krát premiérom. Nerátal len s jedným: že sa z lesa vynorí Gorila.
Dzurindov vabank so Slovenskom sa skončil zle. Premiérom bude opäť Robert Fico a dvojnásobný expremiér bude v opozičnej klietke spolu s trnavským ochotníkom, ktorý mu bude stále nadávať do zlodejov a podhadzovať mu banány. Zaslúžený osud – pre všetkých zúčastnených. Len škoda tej malej, peknej krajiny.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.