Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zvláštny farár

.martin Droppa .názory

Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.

Reakcie na tento článok si môžete prečítať tu a tu
Poďme však v slede udalostí. Koncom januára som telefonoval rímskokatolíckemu farárovi Vladimírovi Maslákovi, ktorý sa o komunitu v útulku Provital v Kláštore pod Znievom od septembra 2008 organizačne a duchovne stará. Predstavil som sa, vysvetlil zámer navštíviť útulok a napísať reportáž o ľuďoch v ňom. „Netúžim po svetskej sláve, moje činy bude posudzovať Boh,“ povedal do telefónu farár Maslák, položiac otázku, na čo a komu môže byť taká reportáž osožná. Odpovedal som, že v dnešnej dobe nie je žiadnou výnimkou, keď sa človek z rôznych dôvodov – vlastnou vinou alebo cudzím pričinením, ocitne bez strechy nad hlavou, bez domova, odkázaný na pomoc druhých, v tomto prípade cirkvi. A že tí, ktorí pomáhajú ľuďom v núdzi, si zaslúžia spoločenskú pozornosť. Pán farár zdôraznil, že v útulku Provital sú bezdomovci, ktorých polícia vyhnala z odstavených železničných vagónov, zo železničných staníc, že sú tam väzni prepustení z výkonov trestov, niekdajší drogovo závislí, ale aj „biele kone“ – papieroví milionári. „Dobre teda, príďte, porozprávame sa,“ navrhol na záver.
 .zbytočné vyčkávanie

O deň neskôr som skoro ráno vycestoval do Kláštora pod Znievom. Civilná zamestnankyňa združenia ma ponúkla kávou, oproti sediaca rádová sestra prepočítavala množstvo mincí v papierovej krabici a mlčky pracovala na počítači. Občas do miestnosti vstúpil niektorý z klientov útulku: jeden potreboval lieky, druhý prišiel vyrovnávať platbu za ubytovanie a služby, muž v tmavej zamastenej zástere (pravdepodobne kuchár) sa zaujímal, či majú na sklade korenie.
Dopil som kávu a dočítal na stolíku položený prospekt obchodnej siete Baumax. Po takmer hodinovom čakaní prišiel farár Vladimír Maslák a kategoricky vyhlásil, že „žiadnu reportáž nepotrebuje ani písať nebude“, a že „novinári si dnes napíšu hocičo a tému si spravia aj z banánovej krabice. Telefonoval som na biskupský úrad, povedali mi, aby som sa sám rozhodol. Tak som sa poradil s Bohom a rozhodol som sa, že reportáž nebude! Nepotrebujem tu mať žiadne kamery, Jojky a Markízy. Ak chcete, dám vám niekoľko dévédéčiek o našom zariadení a podľa nich si napíšte, čo chcete.“ Argumentoval som, že nechcem písať recenziu propagačných filmov, ale reportáž, že sa chcem porozprávať s klientami, že kedysi som písal reportáž o podobnom zariadení v Žakovciach pri Kežmarku, kde mi farár Kuffa ochotne vyšiel v ústrety. „Tak si choďte za farárom Kuffom,“ prehlásil farár a ženám v miestnosti položil rečnícku otázku: „Chce niekto niečo povedať?“ Žena v civile i rádová sestra mlčky sklonili hlavy. „Tak vidíte, nikto sa s vami rozprávať nechce,“ otočil sa ku mne.

Rozhovor prerušili dvaja štátni policajti, ktorí s nejakými papiermi vošli do miestnosti. Odišiel som do predsiene, kam mi zakrátko farár Maslák vyniesol bundu i cestovný vak a so slovami „choďte preč“ ma vystrčil z dverí. Obliekol som sa a odišiel.
 .svetská argumentácia

Na to, aby reportér napísal dobrú reportáž, potrebuje ústretovú a úprimne otvorenú spoluprácu s respondentom – v tomto prípade s farárom rímskokatolíckej cirkvi Vladimírom Maslákom. Vo svojom profesionálnom aj osobnom živote som sa stretol s mnohými predstaviteľmi rôznych cirkví, od tých najvyšších, až po „obyčajných“ farárov či miništrantov. Ani jeden z nich ma nikdy nevystrčil za dvere, každý si našiel čas na rozhovor. Do Kláštora pod Znievom som neprichádzal s cieľom získavať bulvárne informácie, ale rozprávať sa s ľuďmi, ktorí v núdzi našli útočisko (zachovajúc na požiadanie ich anonymitu), a s tými, ktorí im pomáhajú. Cirkev, ktorej predstavitelia sú platení zo štátnych, teda verejných zdrojov, je verejnou inštitúciou. Jej činnosť nie je tajná, verejnosť má právo dozvedieť sa o nej čo najviac. Niet čo skrývať, tobôž nie, keď ide o pomoc slabým a beznádejným.

 Keď v roku 2008 útulok Provital v Kláštore pod Znievom zriaďovali, stalo sa tak aj vďaka pomoci a požehnaniu biskupa Rudolfa Baláža a vďaka pretrvávajúcej finančnej podpore Žilinského samsprávneho kraja. Občianske združenie Dobrý pastier získava na činnosť financie i zo zbierok od verejnosti. Domnievam sa preto, že i laická verejnosť, čitatelia seriózneho svetského časopisu, majú právo získať informácie a obraz o tom, ako funguje cirkevné zariadenie na pomoc odkázaným ľuďom v núdzi, ktoré prevádzkuje občianske združenie. Keď som sa to však snažil vysvetliť farárovi Maslákovi, nervózne ma odbil – vraj na neho robím psychický nátlak.

Farár Vladimír Maslák má pravdu: naše pozemské skutky raz bude hodnotiť Boh. Ak sa však rozhodneme, že budeme konať pozemské dobro, a trváme na tom vo svojom svedomí a presvedčení, nemali by sme konanie dobra selektovať. Ak niet ničoho, čo by sme potrebovali pred verejnosťou zatajovať, mali by sme byť úprimní, milí a otvorení ku každému. Aj k tomu, kto ako reportér zaklope na naše dvere.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite