Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Novinárska etika Plus 7 dní

.marek Vagovič .názory

Najpredávanejší slovenský časopis už roky bez hanby vykráda články iných médií. Keď ich na to upozorníte, väčšinou im nestojíte ani za to, aby vám aspoň formálne odpovedali. Týždenník Plus 7 dní vedú cynici, ktorí majú novinársku etiku na háku.

Marek Vagovič

Časopis Plus 7 dní si za dvadsať rokov svojho pôsobenia na slovenskom trhu vybudoval istý rešpekt politikov aj novinárov. Mnohí ho síce nemajú radi, ale nemôžu ho ignorovať: približne 150-tisíc predaných výtlačkov týždenne je sila, s ktorou sa tu nikto nechce zahrávať.

Časopis už zverejnil množstvo káuz aj kauzičiek, ktoré zlomili krk skorumpovaným politikom aj vplyvným ľuďom z biznisu. Problém je, že Plus 7 dní nepracuje len s vlastnými zdrojmi, ale bohapusto vykráda aj články iných médií, pričom sa tvári, že ide o jeho vlastné odhalenia.

Niekedy pred dvoma či troma rokmi, keď som ešte pracoval v redakcii denníka SME, bolo vedenie Plus 7 dní dôrazne upozornené, že kopírovanie celých pasáží z cudzích textov, ktoré následne vydávali za vlastnú investigatívu, je vážny problém. Chvíľu sa tvárili, že si to uvedomujú, občas nás aj zacitovali – po niekoľkých týždňoch sa však všetko vrátilo do starých koľají.  

Pred dvoma mesiacmi zverejnil Plus 7 dní text, v ktorom pripomenul eštebácku minulosť riaditeľa NBÚ Františka Blanárika. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby si znovu nepomohol citátmi z cudzích textov. Týždenník totiž napísal, že Blanárik udal pred rokom 1989 “podľa Archívu bezpečnostných zložiek minimálne sedem ľudí”.

Plus 7 dní zverejnil aj niekoľko konkrétnych príkladov, hoci v skutočnosti v spomínanom pražskom archíve nikdy nebol. Časopis len skompiloval niekoľko článkov, ktoré som o Blanárikovi napísal pred dvoma rokmi do denníka SME, respektíve reportáže Gábora Grendela, ktoré spracoval o Blanárikovi pre televíziu Markíza. Na rozdiel od Plus 7 dní sme obaja navštívili tento archív niekoľkokrát.
   
Napísal som teda mail šéfredaktorovi Plus 7 dní Milošovi Luknárovi, v ktorom som okrem iného uviedol: “Stalo sa už pravidlom, že váš týždenník necituje zdroje informácií, ktoré preberie z iných médií. Bol by som rád, keby sa už niečo také nikdy neopakovalo a pevne verím, že to dáte na pravú mieru už v najbližšom vydaní vášho týždenníka.”

Odvtedy ubehli dva mesiace, no žiadna odpoveď mi neprišla, naopak: dva týždne po texte o Blanárikovi zverejnil Plus 7 dní rozhovor s policajným prezidentom Jaroslavom Spišiakom, v ktorom sa ho pýta aj na tzv. mafiánske zoznamy z roku 2005. “Minulý rok ste v istom rozhovore sám priznali, že v roku 2005 bol zoznam vytvorený viac-menej z vašej iniciatívy ako rozkladné opatrenie…” konštatuje redaktorka Plus 7 dní.

V skutočnosti išlo o rozhovor, ktorý som urobil ako redaktor SME spolu s Matúšom Burčíkom. Citovali z neho viaceré médiá, pričom podobne ako v prípade Blanárikovej minulosti nemali problém s uverejnením zdroja. Plus 7 dní to však vidí inak, novinárska etika mu zrejme nič nehovorí.  

Na konci každého čísla Plus 7 dní je komentár šéfredaktora Luknára. Text je väčšinou písaný štýlom, aby mu rozumeli masy. Autor často moralizuje nad zlyhaniami politikov, čo je tiež v poriadku. Občas by ste sa však mohli zamyslieť aj nad sebou, pán Luknár.

Alebo je podľa vás v poriadku, keď časopis, ktorý iných oprávnene kritizuje za to, že kradnú, systematicky vykráda konkurenčné médiá? Vaša redakčná politika, že sa “nepatrí citovať iných”, je už trápna. A verte mi, nie je za tým ješitnosť, ale volanie po elementárnej slušnosti.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite