Šéfredaktori SME, Hospodárskych novín, Nového času, Plus jeden dní vyjadrili v spoločnom vyhlásení so šéfredaktorkou Pravdy Norou Sliškovou solidaritu „so žurnalistami priamo dotknutými kauzou odpočúvania“. Žiadajú preto dôsledné prešetrenie celej kauzy, o ktorej budú vraj aj naďalej prinášať objektívne a vyvážené informácie. Deklarácia sa končí vetou: „Dotknutí kolegovia a médiá budú mať vždy našu podporu pri vykonávaní svojej práce.“
K deklarácii sa rýchlo pripojilo aj druhé z dotknutých médií, TA3 Michala Gučíka – šéfredaktorom denníkov SME či HN treba k takejto skvelej partii len zablahoželať.
Lenže pripojenie biznismena a svätého odporcu odposluchov Gučíka, ktorý si nahral a na tlačovke zverejnil súkromný rozhovor s Galkom, je tým menším problémom.
Tým väčším problémom je falošné chápanie stavovskej solidarity. Po prvé, písať dramatické deklarácie proti odpočúvaniu novinárov a žiadať dôsledné prešetrenie v čase, keď leží Galko na zemi a všetci politici od Fica cez Dzurindu, Bugára, Figeľa až po Radičovú sa zošikovali za novinármi, je teatrálna sebastrednosť. Už naozaj nie sú 90. roky a nevládnu Mečiar s Lexom.
Ale ani toto nie je hlavný problém deklarácie. Tým je navodenie dojmu, že dotknutí novinári z Pravdy si len profesionálne robili svoju prácu, pri ktorej si aj naďalej zaslúžia „našu podporu“. To nech si pokojne kričí do sveta šéfredaktorka Pravdy Nora Slišková. Ale fakt, že jej to opečiatkovali aj ďalší kolegovia, svedčí o jednom: našim šéfredaktorom nechýba stavovská solidarita, ale chýba im stavovská česť.
Nie všetko možno dať na papier. Ale v novinárskych kruhoch je predsa známe, aké sú pomery v denníku Pravda. Všetci vieme, že Robert Kaliňák, hlavný oponent Galka, je v Pravde ako doma. Všetci vieme, kto je Kaliňák a prečo mal z Galka vyrážky. Všetci vieme, prečo Pravda horlivo píše najmä proti ľuďom ako Galko či Spišiak, na ktorých dokáže zverejniť až úsmevné absurdity. Keďže v našich médiách panuje stavovská solidarita, o tomto všetkom si väčšina novinárov len potichu šepce. To sa dá ako-tak pochopiť. Ale je zavádzaním verejnosti, keď šéfredaktori iných novín toto všetko pustia z hlavy a idú so Sliškovou na jednu barikádu.
Nie, denník Pravda a jej „investigatívci“ nie sú iba obeťami odposluchov.
Poslaním novinára je hľadať pravdu, strážiť verejný záujem a v istom zmysle robiť krajinu lepšou. Páni a dámy z Pravdy však robia túto krajinu horšou.
Poviem to takto: Ľubomír Galko spravil hrubú a zbytočnú chybu, za ktorú už zaplatil. Ale tento chlapík urobil pre Slovensko aj veľa dobrého. Na rozdiel od Kaliňáka a jeho mediálnych spojencov.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.