Panika dnes nevládne len na trhoch, ale aj v najlepších nemeckých denníkoch. Stačí sa pozrieť na čerstvé titulky: Len Nemecko je bezpečné, všetko ostatné sa ponára (Die Welt), Jadru Európy hrozí finančná pohroma (Financial Times Deutschland), Kríza štátnych dlhov dostihla jadro Európy (Franfurkter Allgemeine Zeitung)... Denníky opisujú, že rizikové prirážky na dlhopisy dosiahli rekordnú úroveň už takmer vo všetkých štátoch eurozóny. Krízová situácia sa tak z Talianska šíri ďalej: do Francúzska, Belgicka, Španielska, pričom Nemci si zvlášť všímajú, že trhy prestávajú dôverovať aj dosiaľ solídnym Rakúšanom, Holanďanom a Fínom. Na Slovensku obľúbený euroval, pre ktorý sa pred vyše mesiacom rozbila Radičovej vláda, už mnohí pokladajú za mŕtvo narodené dieťa: prirážky na dlhopisy z eurovalu sú vyššie než mali byť a Die Welt píše, že za súčasnú situáciu na trhu s dlhopismi je zodpovedné „zlyhanie eurovalu“. Nemecké denníky sa viac menej lúčia s eurovalom ako s konceptom minulosti a ohlasujú, že jedinou záchranou ostáva Európska centrálna banka (ECB). Tá totiž na rozdiel od eurovalu disponuje neobmedzenou palebnou silou a môže vďaka naplno rozbehnutým rotačkám nakupovať dlhopisy ohrozených štátov.
No v tomto bode panuje v Nemecku ostrý spor: jeden tábor na čele s Bundesbankou pokladá masívne tlačenie peňazí za osudovú chybu, stratu nezávislosti ECB či cestu k hyperinflácii, kým druhý tábor, napríklad Financial Times Deutschland, napomína ekonómov z Bundesbanky, aby sa zbavili dogiem a pochopili, že len ECB môže upokojiť trhy. A teď babo raď...
No v tomto bode panuje v Nemecku ostrý spor: jeden tábor na čele s Bundesbankou pokladá masívne tlačenie peňazí za osudovú chybu, stratu nezávislosti ECB či cestu k hyperinflácii, kým druhý tábor, napríklad Financial Times Deutschland, napomína ekonómov z Bundesbanky, aby sa zbavili dogiem a pochopili, že len ECB môže upokojiť trhy. A teď babo raď...
Die Welt upozorňuje na štúdiu bruselského think tanku Lisbon Council, z ktorej vyšlo veľmi zle Francúzsko. Ekonómovia skúmali hospodársky stav 17 štátov eurozóny na základe ukazovateľov ako dlhodobý potenciál rastu, finančná udržateľnosť či konkurencieschopnosť. Niežeby sme štúdie tohto typu brali smrteľne vážne, ale azda majú aspoň minimálnu výpovednú hodnotu: na prvom mieste skončilo Estónsko, ďalej na treťom mieste Nemecko, Slovensko je šieste (to sa vám môže zdať fajn do chvíle, kým nezistíte, že piate miesto obsadilo Slovinsko...), kým Francúzi skončili na 13. mieste tesne pred Talianskom. Podľa autorov štúdie tak Francúzsku hrozí, že ak si nešvihne s reformami, príde o svoj trojáčkový rating. A keďže euroval stojí na troch áčkach pre Nemecko a Francúzsko, eurovalu možno v prípade ratingového prepadu Francúzska vystrojiť v Bruseli aj oficiálny pohreb – so Sulíkom ako hlavným rečníkom...
Pri eurovale ešte ostaňme. Ekonomický týždenník Manager Magazin si v článku Euro-páka sa zasekáva všíma, že šéf EFSF Klaus Regling pôsobí v posledných dňoch neobyčajne skepticky, hoci z nemeckého úradníka „za normálnych okolností vyžaruje uvážlivosť a nádej“. Týždenník pripomína jeho dôvod smútku: Regling a spol. sa vrátili z ázijských ciest, kde hľadali investorov pre dlhopisy EFSF, s prázdnymi rukami. Teraz mu neostáva nič iné než s ďalšími mozgami do konca novembra premyslieť, ako presne sa má euroval napákovať, aby jeho sila dosiahla dohodnutú sumu bilióna eur. Modely sú dva: buď zvíťazí model fondu, čo znamená, že sa vytvoria účelové investičné fondy, ktoré by zhromaždili kapitál z eurovalu a od súkromných či verejných darcov. A z týchto fondov by sa potom nakupovali dlhopisy ohrozených štátov. Alebo zvíťazí model poisťovne, kde by euroval ručil investorom za straty až do výšky 40 percent. Možná je aj kombinácia oboch modelov. Ale aj Manager Magazin celú tému korunuje citátom jedného ekonóma: „Na konci bude musieť aj tak konať ECB, aby zachránila seba aj euro.“ Takže dobrú noc, euroval.
Na záver malá chuťovka. Ekonomický denník Handelsblatt vyspovedal v posledných dňoch hviezdneho historika Nialla Fergusona a nobelovkára Paula Krugmana. Ferguson prichádza s provokatívnou tézou: podľa neho euro prežije, nie však Európska únia. Ferguson tvrdí, že základným problémom eurozóny nie sú štátne dlhy, ale rozdielny ekonomický vývoj členských štátov. Euro preto nepodporuje európsku integráciu, ale jej pravý opak. „V Európe vznikla spoločnosť dvoch tried,“ hovorí Ferguson. A keďže je podľa neho oveľa ťažšie odísť z eurozóny než z EÚ, predpokladá, že niektoré štáty ako Veľká Británia, ktoré nie sú členmi menovej únie, budú zvažovať odchod z Európskej únie. „Euro by tak zničilo EÚ,“ konštatuje Brit Ferguson a z kontextu nie je jasné, či za EÚ preroní aspoň slzu.
Paul Krugman nie je zmierlivejší: „Projekt eura bola strašná chyba.“ Zároveň si myslí, že politické následky stroskotania spoločnej meny by boli enormné. Preto stavia na ECB, ktorá vraj musí vyslať jasný signál: „Budeme nakupovať toľko, koľko bude potrebné.“ Ako ďalej zdôrazňuje americký ekonóm, ECB musí urobiť „veľmi radikálne kroky“, keďže euroval je aj podľa neho „menej dôležitý“. Na otázku, čo považuje za katastrofický scenár pre najbližšie roky, Krugman prekvapil aj sám seba: „Taliansko opustí eurozónu. Zákazníci si vyberú svoje vklady. Banky zatvoria. Španielsko to stiahne nadol. Potom padne pravdepodobne aj Francúzsko. Dôsledok: euro zmutuje na niečo ako rozšírenú nemeckú marku. Sotva môžem uveriť, čo vám tu teraz hovorím. Ale aj keď mi to padá zaťažko: pravdepodobnosť tohto scenára je až do 40 percent.“
Vyberte si, ktorý prorok euroskazy je vám viac po chuti, pravičiar Niall alebo ľavičiar Paul?
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.