Financial Times Deutschland a Handelsblatt sa ako hlavné ekonomické denníky sa pri komentovaní diania okolo eurovalu či zachraňovania Grécka často nezhodnú. Tak je to aj teraz.
Komentátor FTD Sven Clausen v článku „Silný signál z Atén“ síce pripúšťa, že sa Papandreou pustil do riskantného dobrodružstva, ale jeho postup pokladá za správny: „Hlasovanie môže priniesť zvrat v dlhovej kríze.“ Podľa Clausena potrebujú investori jasný signál, že európske dlhy sú bezpečné a jednotlivým národom môžu preto ďalej požičiavať peniaze – a tento signál nemôžu vyslať Merkelová, Sarkozy, Trichet ani Draghi, ale len suverén s najvyšším politickým mandátom, ktorým je národ. Preto je podľa komentátora rozhodnutie Papandreoua „blahodarné a inteligentné“. Ak totiž Gréci odsúhlasia bolestivé sanovanie svojej krajiny, trhy už nebudú mať dôvod na pochybnosti. Clausen si dokonca myslí, že vďaka tomu aj v štátoch ako Taliansko vzrastie odhodlanie pár schopných politikov pustiť sa do poriadnej sanácie rozpočtu. Najlepší Clausenov argument je však asi tento: keďže protesty časti Grékov proti opatreniam vlády naberajú na intenzite a sú čoraz násilnejšie, je len ťažko predstaviteľné, že by v takejto nepriateľskej atmosfére mohla vláda presadzovať reformy. Preto potrebuje vziať svojim pouličným odporcom legitimitu tým, že prehrajú v ľudovom hlasovaní. Clausen sa referendom priam nadchýňa: ak v ňom vraj Papandreou uspeje, bude to vyžarovať liečivú silu na celú Európu. „Bol by to heroický okamih, historický helénsky okamih. Na opak radšej nemyslime.“
Lenže práve na opak – teda pomerne pravdepodobný neúspech referenda – myslí vo svojom komentári spravodajca Handelsblattu v Aténach Gerd Höhle. Podľa neho sa práve začína nervy drásajúca dráma, ktorá “sa môže skončiť vo finančnom krachu”. Höhle píše, že Papandreouvo rozhodnutie, ktoré oznámil v pondelok večer na zasadnutí svojich socialistických poslancov, detonovalo v Aténach ako bomba. Grécki komentátori boli najskôr úplne bezradní. Investori, veritelia aj partneri v EÚ boli zas celkom konsternovaní a pobúrene sa pýtali: Akú má vôbec cenu slovo gréckeho premiéra? Podľa Höhleho mnohé naznačuje, že rozhodnutia posledného eurosummitu sa týmto rozsypú. Autor opisuje náladu v krajine: ľudia stonajú pod úspornými opatrenia, zúri recesia, nezamestnanosť je vyše 17 percent a bez práce je 40 percent absolventov škôl. Až 92 percent Grékov je nespokojných s kurzom súčasnej vlády. “Ak Papandreou skutočne očakáva, že Gréci pod vplyvom týchto temných znamení dajú zelenú odpisu dlhom a ďalším úsporným opatreniam, tak potom stratil akýkoľvek zmysel pre realitu.” Höhle gréckemu premiérovi nerozumie a špekuluje, či v skutočnosti nie je za tým premiérova únava z úradu, kapitulácia pred problémami a hľadanie cesty, ako z toho celého vyskočiť. Komentátor vysvetľuje, že kvôli Papandreouovi sa teraz Grécko rúti aj do politickej krízy. Je neisté, kedy grécky parlament schváli zákon o referende, navyše je tu aj grécka ústava, ktorá priamo zakazuje referendum o finančno-politických otázkach. “Zvážil to Papandreou?” pýta sa znalec Grécka Höhle. Napokon skepticky dodáva, že k referendu nemusí ani dôjsť, keďže tento piatok o polnoci budú poslanci na Papandreouv návrh hlasovať o dôvere vláde (žeby mu to odporučila Iveta Radičová...?). Tá má iba krehkú väčšinu, takže by mohla padnúť. V takom prípade by nasledovali predčasné voľby, v ktorých by podľa komentátora zrejme žiadna z dvoch veľkých strán nezískala presvedčivú väčšinu a teda zreteľný mandát na reformy. “(...) Nebezpečenstvo neriadeného bankrotu by tak bolo väčšie než kedykoľvek predtým.”
Poznámka na záver: pokiaľ sa však grécke referendum začiatkom budúceho roka uskutoční, má slušný potenciál narobiť rachot aj v našej predvolebnej kampani. Ak Gréci odmietnu výsledky posledného summitu, potom sa trhy načisto zbláznia, Taliansko padne, euroval sa premení na europiesok – a náš holohlavý prorok oblepí celé Slovensko bilbordami “Nie som fešák, ale vždy mám pravdu”.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.