Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Posledná míľa Ivety Radičovej

.jaroslav Daniška .názory

O dileme a rozhodnutí slovenskej premiérky.

Dnes ráno, keď sa Iveta Radičová zobudila, mala pred sebou pomerne jednoduchú voľbu. Na jednej miske váh bol euroval, spokojnosť v Berlíne a Bruseli a jej podpis z júlového summitu. Na druhej miske váh bola slovenská vláda, jej prežitie a tri roky nových príležitostí. Takže voľba medzi Bruselom a Bratislavou.

Túto vyhranenú situáciu si Radičová spôsobila predovšetkým sama.
Pred júlovým summitom vedela, že svojim podpisom nezastupuje celú vládu. Logicky preto mala mať buď pripravený scenár s podporou Fica (napríklad tak, že by žiadala, aby za euroval muselo hlasovať 90 a nie 76 poslancov), alebo presne opačný scenár a na summite EÚ žiadať pre chudobné Slovensko opt-out.  Jednoducho, mala si obuť topánky za 9 eur a povedať, že zastupuje krajinu s priemerným dôchodkom 350 eur.

Ona však neurobila ani jedno, ani druhé a padla do jamy, ktorú si sama vykopala. Pomohol jej k tomu aktívny minister financií, aj pasívny minister zahraničia. A tiež dvaja domáci hráči. Veľký obchodník Béla a veľký vyjednávač Ján.

Radičová nedokázala vymyslieť na Fica nič, ani cukor, ani bič. Ani dostatočne skoro zapojiť Sulíka do hľadania európskeho kompromisu.

Naopak, Radičová sa rozhodla, že namiesto zastupovania slovenskej vlády v Bruseli, bude zastupovať Brusel v slovenskej vláde. Výsledkom je jej európsky pátos, za ktorý jej v Európe nebude nikto vďačný.

Utorkové hlasovanie a ešte viac pondelková ponuka demisie, je jej kapituláciou. Namiesto politiky robí nepolitiku, namiesto moci, ukazuje bezmoc.

Žiadny bývalý slovenský pravicový premiér by podobnú chybu neurobil. Dzurinda by obišiel SaS a získal hlasy Fica. Čarnogurský by vedel pani Merkelovej včas povedať „nie“.

Kapitulácia Ivety Radičovej je smutná, ako každá iná kapitulácia. Ale ak hovorí toto rozhodnutie o našej premiérke pravdu, tak je to kruto spravodlivé.

Ak má mať slovenská pravica zmysel, musí jej vláda vyzerať inak.
A napokon ešte niečo. Z vlastných dejín sa zvykneme najčastejšie vysmievať. Ich zmysel však spočíva v tom, že v istých momentoch, sme sa postavili medzinárodnému tlaku - a obstáli sme. Takéto rozhodnutia však vedia robiť iba politici, ktorí rozumejú dejinám. Ale o tom inokedy.


Post scriptum

Na záver mi dovoľte ešte malú poznámku na blog pani Lesnej a list tlačového odboru ÚV, zverejnený aj na našej stránke.

Keď mi začali známi volať a hovoriť o blogu Ľuby Lesnej, všetci sa smiali. Musel som ich hamovať a pani Lesnú brániť. Svojim textom totiž povedala niečo dôležité.

Nejde o moje postoje počas vlády Vladimíra Mečiara. Ak ide o to, pani Lesná môže spávať pokojne. Ide o niečo vážnejšie.

V mojom blogu som totiž trestuhodne opomenul spomenúť „Radičovú a jej ženy“.

Ďakujem pani Pilzovej a Lesnej, že to urobili za mňa. Je jasné, že ako nedostatočne genderovo uvedomelý pisateľ by som to nedokázal lepšie.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite