Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kremnické gagy

.ivana Bartoková .názory

Je veľa otázok, na ktoré neviem odpovedať. Jednou z nich je táto: Prečo som až doteraz nikdy nebol na Kremnických gagoch?

Aj tentoraz som na ne išiel len tak mimochodom – mal som nejakú prácu v Banskej Štiavnici a tak som sa zastavil na pol dňa v Kremnici. Videl som tri predstavenia, dve z nich ma úplne nadchli. Bol to jednak americký klaun Peter Schub a jednak poľské sláčikové kvarteto MozART GROUP. V obidvoch prípadoch som sa vyše hodiny bavil a smial tak, ako málokedy v živote.
Rád by som nejakým spôsobom opísal v čom to bolo také skvelé, ale to je v prípade dvoch predstavení, ktoré boli takmer bez slov, pomerne ťažké. Tak sa o to radšej ani nebudem pokúšať. Každý z tých nesmierne milých, inteligentných  a prekvapivých vtipov by prerozprávaním stratil podstatnú časť svojho šarmu.
Ale jedno povedať chcem. Po dlhom čase som v Kremnici zažil pocit, že som svedkom dokonalosti. Viem, že je to odvážne tvrdenie, má to v sebe dokonca istý prvok rúhania, ale tak som to cítil. Na pódiu ľudia s neobyčajnou invenciou a perfektnou technikou, v hľadisku úžasne žičlivé publikum a medzi pódiom a hľadiskom ten zázrak, ktorý nikdy neviem opísať, ale každý, kto ho zažil, okamžite vie, o čom hovorím. Je to ten zázrak (the zázrak), ktorý sa odohráva práve a len v divadle.
Je zopár otázok, na ktoré odpovedať viem. Jednou z nich je táto: Pôjdem na Kremnické gagy aj nabudúce?

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite