Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemecký diár: Moje meno je Bond, Euro-Bond

.martin Hanus .názory

Kým na Slovensku sme donedávna vzrušene sledovali debatku o eurovale a gréckej pomoci, v krajine, v ktorej sa skutočne rozhoduje o všetkom, padajú ďalšie tabu. Krátky prehľad toho najdôležitejšieho z nemeckej tlače posledných dní.

Šok číslo jedna: nemecký prezident Christian Wulff, prototyp uhladeného politika, ktorý sa vystríha akejkoľvek provokácii, na stretnutí pred nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu ostro kritizoval Európsku centrálnu banku za masívne nákupy dlhopisov jednotlivých štátov. Centrálnych bankárov obvinil, že touto politikou porušujú európske právo. Nepriamo odmietol aj zavedenie eurobondov (spoločných dlhopisov eurozóny), ktoré podporuje opozičná SPD a v poslednej dobe aj viacerí politici Merkelovej CDU. Wulff sa opýtal: „S kým by ste si zobrali spoločný úver? Na koho by ste rozšírili vašu bonitu na váš úkor? Za koho by ste osobne ručili? A prečo? Za vlastné deti – hádam áno! Za príbuzných – to je už ťažšie. Snáď by sme sa za niekoho zaručili v prípade, že len tak sa môže dostať na vlastné nohy. (...) Aj ručiteľ sa môže správať nemorálne, keď odďaluje insolventnosť.“ Prezident ďalej označil za „nedorozumenie, keď sa solidarita meria len ochotou finančne podporovať ostatných“. Na záver si Wulff pribral na pomoc Thomasa Jeffersona: „Máme voľbu medzi šetrnosťou a slobodou, alebo nadbytkom a otroctvom.“ A ešte si dovolil slovné spojenie, ktoré nemeckí novinári (i keď tí bývajú občas prešpekulovaní) pochopili ako jemné pichnutie do kancelárky Merkelovej. Tá kedysi hovorila o tom, že jej vládu čaká "jeseň rozhodnutí". Podľa Wulffa sme práve prežili „leto vytriezvenia“ (Sommer der Ernüchterung), ktoré má byť návratom k základným hodnotám.

Kým novinári v Berlíne sa sporia, či táto Wulffova reč bude jeho životným prejavom, ktorým dá zmysel svojmu úradovaniu, minister financií Wolfgang Schäuble podrobil prezidenta neobvyklej kritike: „Všetci urobíme dobre, ak budeme rešpektovať nezávislosť centrálnej banky a jej rozhodnutia budeme rešpektovať, nie kritizovať.“ Ešte minulý víkend poskytol Schäuble rozhovor denníku Die Welt, v ktorom dal jasne najavo, že si želá presun ďalších kompetencií do Bruselu. „Súkromná osoba Wolfgang Schäuble by bola tomu naklonená. Nemám žiadny problém s myšlienkou európskeho ministra financií“. Schäuble dodal, že v tejto chvíli však treba riešiť akútne problémy. Die Welt sa už s úplnou samozrejmosťou ministra opýtal, čo by bolo zlé na tom, keby Grécko opustilo eurozónu. Schäuble si pomohol príkladom nemeckého podnikateľa pôsobiaceho v Číne, ktorý mu vraj na dovolenke povedal: „Pre Číňanov je úplne nepredstaviteľné, že by Európania neboli v stave udržať Grécko v eurozóne.“ Schäuble myšlienku eurobondov raz jasne odmietne, inokedy – ako napríklad v tomto rozhovore – nijako nevylúči, či dokonca podmienečne podporí: „Kľúčová otázka je predsa nasledovná: Môžeme mať menovú úniu, ak sú ekonomická sila a finančná politika také rozdielne? Silnejšie zjednotenie finančnej a hospodárskej politiky tieto rozdiely zmierni. Toto je kľúč.“

Na eurobondoch, ktorých zavedenie by zmenilo EÚ na nepoznanie (Lisabonská zmluva bola oproti tomu len malinou), je nemecká elita rozdelená. Preferenčne silnejúca ľavica je za, vládnuci kresťanskí demokrati sa hádajú, liberáli sú proti. Nič isté však nemá ani na summite dohodnutý trvalý euroval: čoraz viac poslancov CDU naznačuje, že ho nepodporí a zdá sa, že Merkelová napokon využije návštevu pápeža v Berlíne, aby rozhodujúce hlasovanie v bundestagu presunula z 23. septembra na neskorší termín (Radičová, Sulík, Mikloš, Fico a spol. si môžu túto tému pokojne vygumovať z hlavy a ísť sa až do jesene kúpať k moru). 
Sporia sa nielen politici, ale aj novinári z ekonomických denníkov, ktorých už pritom netrápi dáky euroval s obmedzenými kapacitami, ale práve eurobondy. Financial Times Deutschland je za. Komentátor denníka Thomas Fricke verí,  že eurobondy by Európu vyviedli z kaše. Ako vzor ponúka Ameriku, ktorá sa napriek omnoho väčším problémom s dlhmi nepasuje s rastúcimi úrokmi na dlhopisy. Ďalej chváli Európsku centrálnu banku za nákupy talianských a španielských dlhopisov, ktoré odvrátili paniku. „Z americkej skúsenosti možno vytušiť, ako by nám v boji s krízou pomohlo, keby sme vytvorili podobne veľký trh s dlhopismi. V takom prípade by tie zlé eurobondy neboli viac úročené než nemecké dlhopisy. Just do it, Miss Merkel.“ 
Konkurenčný Handelsblatt tento eurobondový optimizmus nezdieľa. V texte nazvanom Moje meno je Bond, Euro-Bond! podporuje denník Merkelovú, ktorá sa touto cestou zatiaľ nechce vydať: „Pretože spoločné dlhopisy majú licenciu na zabíjanie: sedem argumentov proti eurobondom“. Zhrnieme len niektoré argumenty: Podľa Handelsblattu by boli eurobondy ďalšou „vrodenou chybou“, pretože nemá zmysel zaviesť spoločné ručenie bez spoločného ministra financií. Lenže spoločná finančná politika je zas nepredstaviteľná bez spoločnej politickej únie, a tá je dnes celkom nepredstaviteľná. Keby sa aj eurobondy zaviedli, podľa denníka by to prinieslo nové problémy: ak by sa rizikové štáty mohli pomocou eurobondov refinancovať do 60 percent dlhu HDP a nad túto hranicu by si požičiavali samy, postupne by to nebolo udržateľné a prišla by požiadavka zvýšiť 60-percentný strop. Navyše, ako tvrdí Handelsblatt, eurobondy by boli politickou rozbuškou pre EÚ: podkopali by súdržnosť medzi štátmi, sťažili by gréckemu premiérovi presadzovať nevyhnutné opatrenia, keďže Gréci by zrazu získali iluzórny pocit, že ich istia eurobondy. A čisto nemecká otázka: ako by mohli poslanci v bundestagu, ktorí sa dnes zdráhajú hlasovať za trvalý euroval, svojim voličom vysvetliť, že nemecké miliardy v záchrannom eurovale už nestačia, lebo doba žiada od Nemcov, aby sa pustili do omnoho väčšieho dobrodružstva s eurobondami?


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite