Denník Die Welt upozornil dramatickým titulkom Nemecko má najmenej detí v Európe na poslednú štúdiu spolkového štatistického úradu, podľa ktorej žije v najľudnatejšom štáte EÚ iba 16,5 percenta ľudí mladších ako 18 rokov (vo Francúzsku je to napríklad 22 percent). Mimoriadne negatívny trend je na východe krajiny, teda v takzvaných nových spolkových štátoch bývalej NDR: tu je vzhľadom na veľmi nízku pôrodnosť počet detí až o 29 percent nižší než v roku 2000, kým v západnom Nemecku dnes žije „len“ o 10 percent menej detí než pred desiatimi rokmi. Východ je na tom zle aj v iných ukazovateľoch: iba 58 percent detí žije v rodinách so zosobášenými rodičmi, zvyšok tvoria otec s matkou „na hromádke“, prípadne iba jeden rodič.
Tieto údaje sú zaujímavé z iného hľadiska aj pre Slovensko: Nemecká politika investovala v posledných rokoch obrovské peniaze do masovej výstavby jasiel. Politici z celého spektra si od toho sľubujú väčšiu zlučiteľnosť povolania s rodinou, čo má presvedčiť najmä západonemecké ženy s akademickým titulom, aby predsa len priviedli na svet jedného-dvoch potomkov. Ale spasí nemeckú (a akúkoľvek inú) demografiu heslo „viac jaslí – viac detí“? Vnútronemecky totiž vôbec neplatí: východ má o poznanie nižšiu pôrodnosť než západ napriek faktu, že je tu v dôsledku zdedenej infraštruktúry z čias NDR výrazne viac jasiel. Zatiaľ čo na východe je asi polovica detí do troch rokoch umiestnená v jasliach, v západnej časti je to len okolo 23 percent. Samozrejme, východ má síce jasle, no súčasne aj vyššiu nezamestnanosť, nižšiu religiozitu a pár ďalších nevýhod. Ale ak faktor jaslí nefunguje v Berlíne, bude fungovať v Kolíne?
Najčítanejší seriózny denník Süddeutsche Zeitung si pripomenul 10 rokov od zavedenia životných partnerstiev homosexuálov. Komentátor ľavicového denníka s uspokojením konštatuje, že dnes už nikto nežiada návrat späť, naopak, všetko smeruje k tomu, aby sa uzákonilo úplné zjednotenie homosexuálnych zväzkov s klasickým manželstvom. Hoci sa medzi kresťanskými demokratmi ešte nájdu hlasy tých, ktorí varujú pred „plánovaným ničením kultúry manželstva“, súčasne sa napríklad hesenský minister vnútra z CDU zúčastňuje na dúhovom pochode vo Frankfurte. Podľa denníka počas uplynulých desiatich rokov vzniklo 23 tisíc životných partnerstiev. Alebo inak, 46 tisíc homosexuálov uzavrelo medzi sebou úradný zväzok.
Aj tu si dovolíme poznámku bokom: škoda, že Süddeutsche Zeitung viac neanalyzovali tento údaj a nepýtali sa, čo z neho vyplýva. Keďže v Nemecku žije takmer 68 miliónov dospelých obyvateľov, za posledných desať rokov uzavrelo homosexuálne zväzky ani nie 0,07 percenta ľudí, teda menej než jedna desatina percenta populácie (nad 18 rokov). Na porovnanie, v manželských zväzkoch muž-žena žije asi 47 percenta dospelých Nemcov. Pokiaľ má pravdu homosexuálna loby, že jej zápas za zrovnoprávnenie s manželstvom sa týka 4-percentnej menšiny, tak v skutočnosti využíva výdobytky tohto zápasu len úplné minimum homosexuálov. Alebo sú bližšie realite tie prieskumy, z ktorých vyplýva, že výlučne homosexuálni jedinci tvoria okolo jedného percenta populácie.
Liberálny týždenník Die Zeit napísal krátku históriu nemeckých univerzitných profesorov. Pre Nemcov to nie je príliš veselé čítanie, pretože pred storočím boli tunajší profesori a vôbec univerzity vzorom pre celý svet. Die Zeit opisuje, ako bol Mark Twain užasnutý z návštevy Berlína v roku 1892, keď stretol slávneho historika Theodora Mommsena, ktorého si nemecká spoločnosť nesmierne ctila. „V porovnaní s ním sú dnešní profesori politickými a spoločenskými trpaslíkmi,“ cituje týždenník profesora práva Uweho Wesela. Úpadok sa začal ešte pred prvou svetovou vojnou, dokonaný však bol za nacistickej éry, keď z nemeckých univerzít emigrovalo 30 percent učiteľov (niektorí sa potom stali univerzitnými hviezdami v USA) a mnohí z tých, čo ostali doma, kolaborovali s nacistami. Po druhej svetovej vojne sa z nedotknuteľných velikánov, pred ktorými študenti tajili dych, stala armáda vzdelaných úradníkov. Za všetko hovoria čísla: začiatkom 60. rokov pôsobilo 5 tisíc univerzitných profesorov, dnes sa titulom profesor hrdí v Nemecku asi 40 tisíc ľudí. Podľa Die Zeit sa však rozhodne nemajú dnešní nemeckí profesori na čo sťažovať: majú vysoký plat, sociálnu prestíž, čas na učenie aj bádanie, nikto im nič neprikazuje, jedinou otravou tak môžu byť akurát len tie masy priemerných študentov.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.