Keď som sa pred takmer pol rokom vrátil do .týždňa, mojou ambíciou bolo písať aj o kauzách, ktorým sa iné médiá až tak veľmi nevenujú. Nie každý novinár si totiž môže dovoliť zbierať informácie hoci aj mesiac, ak to stojí za to. Začal som si teda systematicky všímať kľúčových ľudí v justícii – a to hlavne na Generálnej prokuratúre, ktorá je už dlho chorým prvkom na scéne. A vtedy sa to začalo.
Ako prvý sa ozval špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý zastavil napríklad vyšetrovanie financovania strany Smer. Namiesto vysvetlenia, prečo vychádza v ústrety vplyvným a bohatým, podal trestné oznámenie – najskôr som musel podať vysvetlenie policajnej inšpekcii v Bratislave, potom som bol vypovedať v Banskej Bystrici. Kováčik je totiž presvedčený, že som “nazeral do vyšetrovacích spisov”.
Krátko na to podal trestné oznámenie aj sudca Štefan Michálik, podozrivý z korupcie. Znovu som bol vypovedať – tentoraz na policajnom oddelení na Sasinkovej, kam už chodím ako na klavír. Bývalí kolegovia v SME vedia, o čom hovorím – keďže redakcia sídli v tom istom obvode, aj oni sú pravidelnými návštevníkmi tohto policajného oddelenia. Ozval sa aj advokát Ladislav Ščury, ktorý je v tejto kauze obvinený z podplácania – vraj máme zverejniť opravu, lebo…
Nasledoval článok o tom, že hokejista Miroslav Šatan môže prísť o 140 miliónov korún. Začal totiž podnikať s nesprávnymi ľuďmi, ktorých polícia podozrievala z viacerých trestných činov vrátane podvodu a korupcie – na pokyn prokurátora Kováčika (to je ale náhodička) však bolo stíhanie zastavené.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.