So zhovievavým úsmevom mi vtedy bolo povedané, že na slovenských základných a stredných školách je zhruba 60 000 učiteľov, takže zvýšenie mesačného platu jedného z nich by predstavovalo smiešnych päť a pol eur.
Pred zhruba dvomi týždňami vyhlásili školskí odborári štrajkovú pohotovosť. Za jeden z dôvodov uviedli, že priemerný mesačný plat pedagogických a nepedagogických zamestancov v materských, základných a stredných školách poklesol medziročne o dva a pol eura. Celá štrajková pohotovosť je, samozrejme, úplná blbosť a jej dôvody sú absurdné – ale porovnanie medziročného poklesu či rastu platov so sumou, ktorú chcela z rezortu vytiahnuť súkromná firma, je celkom poučné. Či sú poučiteľní ministerskí úradníci, to už je iná vec.
Ale minister a ľudia z jeho najbližšieho okolia by sa poučiť mali. Je totiž celkom pravdepodobné, že Štátny pedagogický ústav získa v blízkej budúcnosti desiatky miliónov eur z európskych peňazí v rámci takzvaného národného projektu. Od toho, ako budú tieto prostriedky manažované, závisí do značnej miery budúce hodnotenie ministra Jurzycu.
Ak väčšinu zhltnú na dve-tri sústa veľké firmy, ktoré takto dokážu vďaka európskym peniazom nadlho zdeformovať trh s elektronickými učebnicami a inými IT záležitosťami, skončí sa Jurzycova idea digitalizácie v konečnom dôsledku veľmi pravdepodobne fiaskom. Ak ale Eugen Jurzyca dokáže presadiť svoje predstavy voľného trhu s učebnými materiálmi, a ak navyše dokáže presadiť mechanizmy, ktoré budú smerovať veľkú časť týchto financií priamo k učiteľom (bez zbytočných a vždy predražených sprostredkovateľov), potom sa z neho môže stať prekvapujúco úspešný minister. Veľmi mu v tom držím palce.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.