22 občanov napísalo, že „radikálne požiadavky organizátorov „Dúhového pochodu“ idú dokonca nad rámec legislatívy vo väčšine Vašich krajín. Na Slovensku sú predmetom politickej polemiky. Vaša podpora týmto požiadavkám je prekvapujúca a nepovažujeme ju za šťastnú. Ich podporou ste sa zamiešali do vnútropolitickej debaty na Slovensku a prekročili ste svoje diplomatické poslanie.“ List veľvyslancom podpísali napríklad bývalí politici Ján Čarnogurský, Vladimír Palko, Pavol Minárik, Rudolf Bauer a súčasný poslanec Peter Osuský (teda ľudia spojení s KDH, KDS, OKS), ďalej spisovatelia Anton Hykisch a Stanislav Rakús, herec Štefan Bučko, historik Martin Lacko, psychiater Alojz Rakús, ale aj traja novinári (kolegovia z .týždňa Jaro Daniška a Jozef Majchrák spolu s Eugenom Kordom zo SME).
K tomu tri poznámky:
1. Dve desiatky občanov týmto listom urobili len to, čo mali pred nimi urobiť slovenskí politici na čele s (duchom akoby neprítomným) ministrom zahraničia. Teda aspoň jemne napomenúť veľvyslancov, ktorí hrubo porušili diplomatické zvyklosti. Je naozaj pozoruhodné, že s výnimkou minulotýždňového blogu Vladimíra Palka tak v rozvášnenej atmosfére okolo Dúhového pochodu nespravil žiaden politik. Pritom na skutočnosti, že veľvyslanci nevídaným spôsobom prekročili pravidlá diplomatickej komunikácie, by sa mali zhodnúť všetci – teda prívrženci aj odporcovia homosexuálnych manželstiev.
Predstavme si, že títo veľvyslanci by v mene medzinárodného společenstva žiadali zákaz potratov a tento list by podpísal napríklad aj veľvyslanec Veľkej Británie, kde sa na požiadanie zabíjajú nenarodené deti do 24. týždňa (teda v čase, keď už majú okolo 30 centimetrov a vážia 500 gramov). Nebolo by na smiech, keby britský veľvyslanec na Slovensku žiadal, aby Slováci nerobili potraty, hoci by sme so samotným obsahom mnohí aj súhlasili? Iste, bolo by to na smiech.
2. Lenže ten najväčší škandál nespočíva v tom, že nás k homosexuálnym manželstvám nabádajú aj štáty, ktoré doma neuznávajú ani ich nižší stupeň, teda registrované partnerstvá.
Toho škandálu sa dopustili všetci veľvyslanci. Keby sa na Slovensku začalo diskutovať o znovuzavedení trestu smrti, bol by podobný list veľvyslancov krajín EÚ celkom namieste. Na samotný trest smrti môžeme mať síce rôzny názor, ale je fakt, že Slovensko sa ako člen Rady Európy zaviazalo, že trest smrti sa u nás neobnoví. Ale zo žiadneho medzinárodného dokumentu, ktorý sme podpísali, nevyplýva záväzok zaviesť ani len registrované partnerstvá – nieto ešte akceptovať požiadavky organizátorov Dúhového pochodu, ktoré žiadajú úplne zrovnoprávnenie s inštitútom manželstva vrátane práva na adopciu detí.
3. Zmätok nevládne len v hlavách dvadsiatich veľvyslancov, ktorí si pomýlili diplomatickú službu s mimovládnym aktivizmom. Komentátor denníka SME s úplnou vážnosťou v texte Škandál ako republika napísal, že nemožnosť uzatvárať registrované partnerstvá je v rozpore s našou ústavou, medzinárodnými zmluvami či antidiskriminačným zákonom. Je pritom plným právom komentátora považovať dnešný stav za „hanbu štátu“ či žiadať, aby sa ochrana homosexuálnych partnerstiev či manželstiev zakotvila v ústave.
Ale je predsa nesporným faktom, že dnes nijaký článok ústavy či medzinárodnej zmluvy nás nezaväzuje, aby sme inštitúty, vytvorené výlučne pre zväzok muža a ženy, priznali aj osobám rovnakého pohlavia, alebo ľubovoľnému počtu osob. Mimochodom, keby to z našich medzinárodných záväzkov nejako vyplývalo, „veľvyslanci dúhy“ (výpožička od V. Palka) by nám to vo svojom liste určite pripomenuli. Ale nič také nepripomenuli – pretože nič také jednoducho neexistuje, aj napriek silnému želaniu komentátora. Zamorovanie verejného priestoru zjavnými výmyslami aj z pera renomovaných novinárov vedie k tomu, že o týchto otázkach sa u nás už ani nedá viesť normálna polemika. Pretože nielen veľvyslanci, ale aj viacerí novinári si v týchto júnových dňoch nerobia svoju prácu, ale pochodujú.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.