Táto výhoda je obzvášť príjemná vtedy, ak tí druhí naši hrajú výborný hokej a darí sa im. Psychologicky však nie je celkom jednoduché presedlať okamžite z jedného mužstva na druhé (a to ešte budeme zajtra úplne naplno držať našim proti Dánom), takže si pred zápasom Čechov z Rusmi želáme aspoň takú menšiu bitku, ktorá by nám umožnila zvýšiť emocionálnu zaangažovanosť a skrátiť tak "preklenovacie obdobie". Lenže potom si uvedomíme, že Rusi majú obra s číslom 49 (Arťuchin), tak si tú bitku radšej zas až tak intenzívne neželáme.
Nakoniec dostaneme všetko, čo chceme. Hokej je rýchly, otvorený a výborný, Češi majú celý čas zápas pod kontrolou, Jágr je ešte lepší ako Ovečkin. Ruská 49-ka provokuje a vráža do českých hráčov hlava-nehlava (Michálek a Rachúnek po jeho zákrokoch nedohrajú zápas) bitku však hlúpy obor nevyprovokuje, hoci emócie áno. Víťazní Češi si s ním odmietajú po zápase podať ruku, v mix-zóne nadávajú na rozhodcov, že mu dovolili takto hrať, tréner Hadamczik si na tlačovke odsadne od ruského trénera a potom hovorí, že podajú na Arťuchina sťažnosť, čo ruský tréner Bykov komentuje slovami "Arťuchin molodec". Výborný ruský útočník Radulov ešte počas zápasu obrovi za zranenia Čechov dokonca tlieska. Rusov fakt nemožno pochopiť. Ale ani veriť sa im nedá. V tej chvíli nás napadne ako je dobre, že sme členmi NATO a Rusko nie. Na ich chápanie sily niet inej obrany, len väčšia sila.
Zhrnuté: druhí naši vyhrali po výbornom výkone nielen výsledkovo, ale aj morálne. Sú to už iné majstrovstvá, ale nezačali sa zle.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.