Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dojmy z MS 2011 - deň deviaty

.ivana Bartoková .názory

Pred zápasom dlho hovoríme s Mišom Hudecom. Ani on nevidí budúcnosť nášho hokeja nádejne. K zápasu povie len to, že teraz to bude ľahšie, lebo našim málokto verí. Zaujímavé.

Je po rozkorčuľovaní, pozeráme na rolby krúžiace po ľade, je to také upokujujúce. Aj keď dnes nijaké upokojenie pred zápasom nepotrebujeme. Obaja sme celkom pokojní, chladní, vlastne až studení. Cítime sa ako Lazar - nevylučujeme, že na nás ešte niekto zavolá, ale nepočítame s tým.
Nie je to preto, že by sme mužstvu prestali veriť. Veríme mu rovnako, ako doteraz. Nielenže veríme, sme si istí, že urobia všetko, čo bude v ich silách. Ale cítime ten pokoj, ktorý sa asi dostavuje pred posledným zúfalým bojom. Keď už nie je čo stratiť, ale ešte sa dá všetko získať.
Prvé príjemné zistenie - hráčom neveríme len my, ale celý štadión. Pri nastupovaní na ľad ich víta standing ovation. A mexická vlna, ktorú obidvaja neznášame.
Prvá tretina: využili sme presilovku (chvíľu sa zdalo, že Marián Gáborík so strelou pridlho váha, ale nakoniec trafil excelentne), dali sme prvý gól, vedieme 1:0. Fíni strieľajú viac a nebezpečnejšie, ale celkove to bola vyrovnaná tretina. Neprepadáme ani náhodou predčasnej radosti. Všetko sledujeme s pokojom zen-budhistických mníchov. Je to dlho nepoznaný mentálny stav. Aj keď, priznávame, tesne po góle sme na chvíľu z tohto stavu vypadli.
Druhá tretina: na ľade je to väčšinou z našej strany trápenie, Jaro Halák sa ale niekoľkokrát vyznamenal. Za normálnych okolnosti by sme boli s nervami v prdeli, ale v tomto polomŕtvolnom stave to zvládame s pokojom, ktorý sa síce nedá nazvať stoickým, ba možno ani pokojom nie, ale zvládame to.
Tretia tretina: v polovici tretiny pustil Halák dva pomerne lacné góly a až vtedy sme sa úplne a definitívne upokojili. Štvrtý krát po sebe sme na konci hrali power-play, v ktorej nepadol gól, štvrtýkrát sme o gól prehrali. Je po všetkom, skončli sme zle.
A teraz otázka: Koľko radosti títo hráči za posledných 15 rokov urobili miliónom našich ľudí? A koľko robíme radosti my iným? Porovnajme, pospomínajme a potom súďme. Tak to bude spravodlivé.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite