Obavy zo Žitňanskej zákona vedia na prokuratúre ukryť len ťažko. Aj preto mali konferenciu na úvod v rukách (okrem zopár zahraničních hostí) zastupujúci šéf generálnej prokuratúry Ladislav Tichý (10 minútový prejav), Robert Fico (rečnil 20 minút) a Štefan Harabin (35 minút). Konferenciu inzerovali ako „odbornú“ diskusiu pred schvaľovaním „neodborného“ zákona. Odborné stanoviská naozaj padali – v spŕške politickej agitky (Fico, Harabin).
Druhá strana svoju šancu brániť sa nevyužila – Lucia Žitňanská sa ospravedlnila. Gestorke zákona, ktorý bol príčinou tohto stretnutia, ponúkli v rozpise násobne menej času ako Ficovi, Harabinovi či maďarskému námestníkovi generálneho prokurátora.
Pri predsedovi Smeru sa ešte dalo rozumieť, prečo mal slušnú časovú dotáciu - predstaviť vlastnú novelu zákona, ktorá bola navyše oproti vládnej novele „komplexná“ a „vyvážená“, nejde len tak za pár minút. Ale prečo mal suverénne najdlhší prejav v najlukratívnejšom čase akurát Štefan Harabin?
Jeho tradične buranský prejav nezvládali mikrofóny, a neodpustil si ani výroky o návrate spred rok ’89, legislatívnom diktáte či nerešpektovaní demokratických princípov. „Politické komisie na výber sudcov sa už zaviedli,“ tresol do stola.
Neskôr panel doplnili aj rečníci z opačného brehu, posunutí do popoludňajších hodín. Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková a Radoslav Procházka dostali desať minút. Kto má v sále prevahu fanúšikov, bolo zrejmé: kým pri Harabinovi sála dunela smiechom po jeho nevtipných fórikoch, pri Kolíkovej zneli kritické hundroty. Po prejave Procházku si „moderátor“ Tichý trúfol na okamžitú oponentúru, čo sa nestalo pri žiadnom inom rečníkovi.
Popoludňajšiu nudu zahnal aspoň rétor Mojmír Mamojka. Poslanec z prestížnej sládkovičovskej fakulty sa na začiatok obul do svojej predrečníčky Kolíkovej. „Som sklamaný vystúpením štátnej tajomníčky.“ Vadilo mu, že predviedla suchý a triviálny referát. „Ale dáma tu už nie je prítomná, tak sa zdržím komentárov,“ vysvetlil po pár komentároch Mamojka... „Každý kto oňuchá funkciu, hneď robí reformy,“ pokračoval Mamojka. „Povrchnosť a neodbornosť, to sú bratia... Tento model hrozí ďalším kixom, vždy v histórii, keď sa narušila rovnováha právomocí a zodpovednosti, sa to skončilo prúserom... Demokraciu a právny štát nemôžeme brať ako otrepanú frázu... Rimania a Egypťania, dokonca už Chetiti a Sumeri to vedeli, už Aristoteles povedal, že existuje legálna amorálnosť...“ „Aj politika je o ľuďoch a potrebuje dávku morálky,“ zdôraznil učiteľ práva, ktorý svojim študentom rozpráva, že každý zákon sa dá obísť.
Tichému sa Mamojka na rozdiel od Procházku evidentne páčil: „Ďakujem aj za káravé slová na adresu ministerstva, ktoré si ja nemôžem dovoliť...“ „...Ale káranie má zmysel, len keď vychováva.“
Žitňanská tu naozaj nemala čo robiť. Potom by túto konferenciu možno niekto začal brať vážne.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.