Po prvé, samotné slovné spojenie – jeho excelencia Ivan Gašparovič – je také veselé. Ivanovi Gašparovičovi je totiž možné vytknúť všeličo, ale určite nie to, že by v čomkoľvek exceloval. Ani neviem prečo, ale vo mne to slovné spojenie vyvolalo surrealistický obraz Ivana Gašparoviča trápiaceho sa s tabuľkovým procesorom Excell. Skúste si ho predstaviť, ako sa tvári, keď sa snaží odčítať položku B2 od položky F4.
No a po druhé to bolo milé preto, lebo na štadióne sa okamžite ozval hlasný pískot. A veruže to nebol pískot nejakej malej skupinky. Už v zápase s Rakúskom, kde bolo asi 7 000 divákov, to bolo prekvapujúco intenzívne. No a na vypredanom štadióne v zápase s Bieloruskom sa to vyrovnalo pískotu pri spornom vylúčení domáceho hráča.
A teraz to najlepšie: keďže po prvej skúsenosti usporiadatelia zopakovali „jeho excelenciu“ aj pred druhým prípravným zápasom, nie je vylúčené, že to budú robiť aj na majstrovstvách sveta. Bolo by to predsa len nedôstojné, aby ustupovali pískotu lúzy a neprivítali prezidenta tak bombasticky, ako sa len dá. A tak si ten pískot možno budeme môcť spolu s Ivanom vychutnať pred každým zápasom Slovenska. O jeden dôvod navyše, aby sme postúpili čo najďalej a aby tých zápasov bolo čo najviac.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.