Medziročne tu klesol počet dopravných nehôd ale vzrástol počet usmrtených osôb. Toto porovnanie súvisí s rozšírením diaľnice z dvoch jazdných pruhov na tri – na úkor odstavného pruhu.
V tejto súvislosti som si pozrela vyjadrenia rôznych osôb, k samotnej úprave diaľnice pred aj po jej realizácii. Až na malé výnimky, sa väčšina vtedy úradujúcich odborníkov k zrušeniu odstavného pásu vyjadruje pozitívne. Podľa vyjadrení vtedajšieho ministra vnútra, riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti a viacerých bezpečnostných expertov bude táto úprava bezpečná a pomôže zvýšiť priepustnosť na tomto úseku, objavilo sa aj cynické - vyskúšame to, ako to bude fungovať.
V čase, keď vláda rozhodla o okamžitom riešení problému priepustnosti tohto úseku tým, že zrušila odstavný pruh už diaľnica potrebovala rozšírenie. Rozhodla, že sa jej rozšírenie urobí zo základného bezpečnostného prvku diaľnice, to totiž odstavný pruh je. Možno by sa dalo prirovnať k odstráneniu zábradlia na moste, alebo odstráneniu zvodidiel na vysokých násypoch. Lacnejšie a rýchlejšie by bolo aj budovanie chodníkov v úrovni vozoviek alebo otváranie nových križovatiek bez svetelnej signalizácie. Toto všetko sú základné bezpečnostné prvky, ktorých realizácia je dôležitá z hľadiska ochrany účastníkov cestnej premávky a ktoré predpisujú normy. Veľmi dôležitým bezpečnostným prvkom na diaľnici je odstavný pruh, ktorý má slúžiť v prvom rade na núdzové státie. Rozhodnutie o tom, že bude zrušený bez náhrady (a súhlas, resp. výnimku na to dalo ministerstvo dopravy aj polícia) bolo zlým rozhodnutím. Vodiči pokazených, alebo havarovaných vozidiel alebo vodiči vozidiel idúcich v tomto pruhu, keď je tam takého vozidlo odstavené, tak môžu doplatiť na zlé rozhodnutie štátnych úradníkov. Zníženie rýchlosti na 110 km/h tu riziko vzniku dopravnej nehody znižuje len veľmi málo.
Skúsme sa na to pozrieť z inej strany. Príčinou zvýšenej intenzity dopravy na tomto úseku nie je len prirodzene stúpajúci stupeň automobilizácie, ale aj umiestňovanie priemyselných a logistických parkov, ktorých polohu si investori vyberali nielen pre výhodné cenové podmienky pozemkov, ale aj pre výhodné napojenie na diaľničnú sieť. Tak sa stalo, že v tejto lokalite vzniklo niekoľko priemyselných centier, do ktorých sa dovážajú komponenty a odvážajú hotové výrobky a dopravujú sa do nich zamestnanci. Zaťaženie okolitých komunikácií vrátane diaľnice tak aj z tohto dôvodu začalo narastať. Ich kapacita ale nie. Už vtedy vznikol dôvod na to, aby sa na diaľnici začal budovať tretí pruh. A nielen to. Mali sa tu, tak ako je v takýchto priemyselných zónach obvyklé budovať aj iné druhy dopravných napojení. Nestalo sa tak ani vtedy, ale ani o pár rokov neskôr. Náhradným ale veľmi nebezpečným sa stalo riešenie, ktoré tu máme dnes a ktoré je nazvané dočasným riešením.
Otázkou teda je, na aký dlhý čas sa stalo toto riešenie dočasným. Aj keby bolo dostatok financií na výstavbu tretieho jazdného pruhu tak, ako si to norma vyžaduje, príprava a výstavba by trvala niekoľko rokov. Teraz sú na miestach úradníkov, ktorí výnimku z normy povolili, iné osoby a odpoveď na otázku – čo s bezpečnosťou na tomto úseku diaľnice – je na nich. Či dajú prednosť normou stanoveným parametrom, alebo budeme počítať obete dopravných nehôd, ktoré vznikli preto, lebo posádky vozidiel nemajú zabezpečenú základnú ochranu.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.