Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kríž denníka SME

.martin Hanus .názory

Pred rokom a pol prvostupňová inštancia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu jednomyseľne rozhodla, že kríže visiace v talianskych školách porušujú slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania. Bol to škandalózny rozsudok. A komentátor denníka SME mu dal v plnej miere za pravdu.

Minulý piatok rozhodla odvolacia inštancia štrasburského súdu celkom opačne: kríže na stenách škôl v Taliansku (a v ktoromkoľvek inom európskom štáte) neporušujú slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania. Čo na to liberálne SME? Kmeňový komentátor sa s rozsudkom stotožnil tak, aby to pôsobilo, že denník je vlastne aj teraz v zhode s múdrym Štrasburgom a naďalej je proti akýmsi vybájeným kresťanským indoktrinárom.
 
Skutočný obraz celého príbehu je iný: v tejto „krížovej“ kauze napokon prehrali netolerantní sekularisti, ktorí sa z nejakého dôvodu pokladajú za dedičov osvieteného liberalizmu. Ich fiasko je celkom zaslúžené – ponúkli slabučké argumenty. V celom spore bola silná jedine ich iracionálna, protikresťanská vášeň. 
 
Vráťme sa na začiatok: talianska štátna občianka Soile Lautsi, pôvodom Fínka,  namietala spolu so svojím manželom proti tomu, aby v triedach, ktoré navštevujú ich dvaja synovia, boli umiestnené krucifixy. Lautsi žiadala o ich odstránenie. Kvôli jej žiadosti zasadala aj školská rada, tá sa však uzniesla, že kríže na škole ostanú. Pani Lautsi sa však natoľko obávala neblahého vplyvu kríža na jej deti a ohrozenia ich prísne ateistickej rodinnej výchovy, že sa rozhodla ísť na súd.
Taliansky Najvyšší súd jej žalobu odmietol s odôvodnením, že kríž zďaleka nie je symbolom katolicizmu, ale je vnímaný ako symbol kresťanstva, ba dokonca symbolizuje sekulárne hodnoty (toleranciu, právo jednotlivca a autonómie jeho morálneho svedomia zoči-voči vrchnosti). Preto sa podľa talianskych sudcov Lautsi mýli, ak vidí v kríži násilnú indoktrinizáciu svojich detí.
Lautsi sa však neuspokojila a keď vyčerpala všetky právne možnosti v Taliansku, obrátila sa na súd v Štrasburgu. A ten v novembri 2009 rozhodol, jemne povedané, pozoruhodne. Krucifixy v triedach sú vraj „v protiklade s právami rodičov vychovávať svoje deti v súlade so svojím presvedčením a v rozpore s právami detí na slobodu vierovyznania“. Lautsi navyše dostala súdne vymeraných 5 tisíc eur ako odškodné.
Oponenti vtedy darmo upozorňovali, že kríž je nielen náboženský, ale aj civilizačný symbol a, čo je ešte podstatnejšie, ako taký nemá nijaký potenciál násilne vnucovať vieru deťom proti želaniu rodičov – ak teda vynecháme možnosť, že by pani učiteľka v škole mlátila deti krížom o hlavu a nútila ich odriekať otčenáš, o čo v tomto prípade zjavne nešlo.
Európu však zamoril úplne umelý spor, ktorý korunovali na základe zjavne absurdného výkladu prvoinštanční sudcovia zo Štrasburgu. 
 Tento prvý štrasburský verdikt však napodiv s otvorenou náručou privítal denník SME. Komentátor Peter Morvay v článku Križiaci v školách dôvodil, že odstránenie kríža znamená koniec vnucovania jedného názoru a to, že „si ľudia naozaj môžu vybrať a že sa štát v nijakej forme nebude snažiť urobiť to za nich a ich deti“. Morvay ďalej kritizoval kresťanov za hysterické reakcie.
Odvtedy prešiel rok a pol a odvolací súd v Štrasburgu dal teraz definitívne za pravdu početným kritikom prvého rozhodnutia. Sudcovia sa uzniesli, že krucifix na stene nijako neporušuje ani slobodu vierovyznania a rodičovské právo na výchovu dieťaťa podľa  vlastných predstáv. Podľa sudcov je síce pravdou, že kresťanstvo má ako väčšinové náboženstvo v Taliansku dominantnú viditeľnosť aj v školskom prostredí, to samo osebe však nepostačuje, aby sa dalo hovoriť o štátnej indoktrinácii. Takisto podľa súdu nie je indoktrináciou ani fakt, že jedno náboženstvo má vzhľadom na svoju dominantnosť v učebnom pláne viac priestoru ako iné náboženstvá. Podľa súdu predstavuje krucifix pasívny symbol, ktorého vplyv na žiaka nemožno porovnávať s didaktickou prednáškou alebo s účasťou na religióznych aktivitách. A takisto podľa súdu nič nenasvedčuje tomu, že by sa úrady správali voči žiakom netolerantne. Súd dodal, že právo pani Lautsi vychovávať svoje deti podľa svetonázorového presvedčenia bolo nedotknuté.   
 
Jeden by očakával, že denník SME zotrvá na pôvodnom stanovisku a bude kritizovať Štrasburg za zmenu názoru. Druhou, menej pravdepodobnou možnosťou bolo, že SME prehodnotí  pôvodný postoj a dodatočne dá za pravdu Štrasburgu. Komentátorovi Mariánovi Leškovi sa však v dnešnom komentári podarilo ponechať si čo-to z pôvodného názoru, súčasne sa identifikovať s opravným verdiktom Štrasburgu a pritom si podať predstaviteľov cirkvi a KDH za údajne nesprávne interpretovanie rozsudku. Toho sa mal dopustiť predseda KDH Figeľ, ktorý rozhodnutie súdu označil za potvrdenie faktu, že kríž patrí k dôležitým symbolom európskej duchovnej a kultúrnej identity.
Lenže podľa Leška vraj Štrasburg tým všetkým chcel povedať, že „keby sa z kríža v štátnych školách stal aktívny, teda indoktrinizujúci symbol, nebolo by to v súlase s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv“. A ďalej uviedol, že „z toho vyplýva, že kríž v štátnych školách je pre Veľkú komoru ESĽP akceptovateľný iba v prípade, ak neplní funkciu, akú mu pripisujú niektoré cirkevné kruhy a na ne naviazané politické strany“.
 
Takže si to zhrňme: ešte pred vyše rokom denník SME tvrdil, že kríž visiaci na stene triedy je aktívnym symbolom indoktrinácie. Teraz po druhom rozhodnutí súdu, ktorý napokon uznal argumenty názorovej protistrany, komentátor SME zrazu s pochopením cituje slová sudcov, že v skutočnosti nejde o indoktrináciu a súčasne - aby boli spokojní aj tí najosvietenejší liberáli - varuje pred cirkvou a kresťansko-demokratickými politikmi, ktorí vraj chápu krucifix ako aktívny symbol indoktrinácie. Nie je celkom jasné, čo tým chcel komentátor povedať.
Isté je len jedno: náš najlepší denník tento kríž s dvojtvárnym Štrasburgom neuniesol.
 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite