Pred MS v hokeji nastalo u nás veľké jarné upratovanie. V hlavnom meste sa pustili do dezolátneho podchodu na Trnavskom mýte, natierajú tam kovové konštrukcie, vypĺňajú diery v stenách a na schodoch, rozpadávajúce sa bývalé espresso obložia polystyrénom, opravia múriky okolo vstupných prístreškov, vyčistia steny od grafitov (vôbec podchod ošetria antigrafitovým náterom), upravia povrchy prístupových ciest k záchytným parkoviskám i povrchy chodníkov v tesnej blízkosti Zimného štadióna O. Nepelu, zabezpečia dopravné značenie, začali s údržbou dopravnej zelene (čistenie vraj „postihne“ aj miesta, kde sa očakáva vyššia koncentrácia ľudí – po skončení zápasov!)...
Okrem toho mestské zastupiteľstvá v Bratislave a Košiciach vraj spravia poriadok s bezdomovcami a so žobrákmi – zo železničných a autobusových staníc ich chcú odlákať do menej či viac odľahlého okolia. Má im v tom pomôcť vôňa teplého a lacného jedla tri razy denne – tak znie pripravovaná dohoda oboch radníc so sociálnymi zariadeniami miest.
Prestížne podujatie sa akiste uskutoční v kultúrnych kulisách, turisti si nič nevšimnú, tak ako kedysi cárovná Katarína II. Veľká na svojich inšpekčných cestách. Lebo fasád i fasádnikov máme dosť. Oveľa viac ako systémových krokov a prijatých zákonov na ochranu všeobecnej kultúrnosti, ktoré by – mimochodom – vyšli oveľa lacnejšie. Nejeden kultúrny našinec by si želal, aby majstrovstvá sveta boli u nás aspoň raz za rok. Ale – na druhej strane – kde stále brať istotu, že nás zase niekto nevypráši už vo štvrťfinále?
Autor je spisovateľ.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.