Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zmysel vlakov

.martin Droppa .názory

Mám rád vlaky. Vozievajú ma za takmer každou reportážou, vraciam sa nimi z ciest po krajine, ktorú i vďaka nim opakovane spoznávam. Dobrý a pohodlný život bez vlakov si neviem predstaviť.

Klasické železničiarske povolania, napríklad výhybkár, závorár, strojvodca či rušňovodič, posunovač považujem za archetypy „chlapských robôt“, ktorých podstata sa desaťročia nemení – podobne ako práca drevorubačov (dnes skôr pilčíkov), baníkov, pastierov, pekárov. Aj preto mám rád vlaky a ľudí okolo nich.
Vlakmi cestujem rád preto, lebo vo vozňoch je veľa miesta. Môžem si vybrať kde sa usadím, pohodlne vystriem a začnem pozorovať krajinu, ubiehajúcu za veľkými oknami. Vždy je to iný film. Keď mi stŕpnu nohy, poprechádzam sa po vagóne, prejdem vlakom tam a späť. V zime býva vo vlakoch príjemne teplo, v lete svieži chládok. Vlaky odchádzajú i prichádzajú načas, málokedy meškajú. Nikdy sa im nestane, aby neprišli, ak prísť majú. A keď prídu, tak aj odídu. Vlakov sa vždy dočkám.
Málokedy cestujem vo vozni či v kupé sám. Vlak je veľká spoločenská miestnosť v pohybe, kde stále stretávam iných ľudí. Často nadviažeme rozhovor, cesta ubieha rýchlejšie, je zaujímavejšia o spoznanie drobných ľudských príbehov, rozprávaní. Ľudia sa radi (po)rozprávajú. Rozhovory zvykne prerušiť len sprievodkyňa alebo sprievodca, ktorí sa slušne pozdravia, poďakujú za predložený cestovný lístok, skontrolujú ho, vrátia a zaželajú príjemné cestovanie. Človeku to dobre padne.
„Vlaky mají řád a smysl / měla by je mít i tvoje mysl“ spieval kedysi Oldřich Říha s Katapultom, a ja som presvedčený, že „poriadku a zmyslu“ vlakov by sa mal prispôsobiť aj „poriadok a zmysel“ našej krajiny. Keby tomu tak bolo, nemuseli by sme rušiť železničné trate, osobnú dopravu na nich. Až utopisticky optimálne by bolo, keby sa celá verejná doprava na Slovensku riadila rytmom vlakov. Do mesta by prišiel rýchlik, naň by už čakal osobný vlak idúci do ďalších, menších staníc. Na ten by zas čakali autobusy smerujúce tam, kam koľajnice nevedú. Od vlakov a k vlakom by odchádzali a prichádzali prímestské autobusy, linky mestskej dopravy, električky, trolejbusy. Ak by vlak meškal, autobusy by ho počkali. Všetko by to klapalo ako kolesá vlakov na koľajniciach. Cestovanie by sa stalo radosťou, zážitkom, príjemnou udalosťou každého dňa. Stalo by sa nám potrebnou samozrejmosťou, ktorú by sme nadšene užívali ako skutočnú verejnú službu. Podľa toho by sme si ju i vážili a cenili, nedali na ňu dopustiť.
Rád cestujem vlakom a život bez vlakov si neviem predstaviť. Aj preto mi je ľúto, že na mnohých tratiach zrušia, skrátia či výrazne obmedzia osobnú vlakovú dopravu. Nie je to úctivé a slušné nielen k železničiarom, ale ani k nám – cestujúcim, ktorí sa chtiac-nechtiac budeme musieť prispôsobovať ďalšej zmene, vedúcej, ako každá zmena, len k horšiemu.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite