Klasické železničiarske povolania, napríklad výhybkár, závorár, strojvodca či rušňovodič, posunovač považujem za archetypy „chlapských robôt“, ktorých podstata sa desaťročia nemení – podobne ako práca drevorubačov (dnes skôr pilčíkov), baníkov, pastierov, pekárov. Aj preto mám rád vlaky a ľudí okolo nich.
Vlakmi cestujem rád preto, lebo vo vozňoch je veľa miesta. Môžem si vybrať kde sa usadím, pohodlne vystriem a začnem pozorovať krajinu, ubiehajúcu za veľkými oknami. Vždy je to iný film. Keď mi stŕpnu nohy, poprechádzam sa po vagóne, prejdem vlakom tam a späť. V zime býva vo vlakoch príjemne teplo, v lete svieži chládok. Vlaky odchádzajú i prichádzajú načas, málokedy meškajú.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.