Jana Tökölyová a Svetlana Močková sú staré harcovníčky, ktoré si už s mediálnymi hyenami čo to odskákali. Denne vybavia možno desiatky novinárskych otázok, čo môže byť niekedy poriadny stres. O tretej popoludní ich už síce často nezastihnete, ale nebuďme závistliví. Ani zamestnanci tlačového oddelenia Generálnej prokuratúry, ktorá rieši najväčšie kauzy v krajine, nie sú povinní byť médiám k dispozícii, kedykoľvek si zmyslia. Čo na tom, že sú platení z našich daní?
Komunikácia s duom Tökölyová – Močková nebola nikdy jednoduchá, hoci tá prvá sa celé roky javila ako ústretovejšia. Je síce možné, že sú od začiatku dohodnuté (dobrý a zlý policajt), keď sa však baby zatnú, je konec. Vtedy strhávajú masky a novinára pošlú do … spôsobom, nad ktorým by odborníkom na PR zostal rozum stáť. Nemám na to síce dôkazy, ale zdá sa mi, že aj hovorkyne prokuratúry sú o čosi nervóznejšie, odkedy sa v parlamente rozpútal boj o nového generálneho prokurátora.
Dodnes mám pred očami rozhovor, ktorý som robil (spolu s vtedajším kolegom Lukášom Filom z denníka SME) s kandidátom na šéfa prokuratúry Jozefom Čentéšom. Obaja sme už síce zažili všeličo, ale to, čo predvádzali Tökölyová s Močkovou, bola silná káva. Najskôr nás spolu s fotografom usadili v kancelárii, ktorá možno stačí dvom dámam na vybavovanie bežnej agendy, rozhovor s potenciálnym generálnym prokurátorom si však predsa len zaslúži dôstojnejšie priestory. Napríklad miestnosť na tlačové besedy, ktorá je na tej istej chodbe.
Keď sme sa teda rozložili v kutici s rozlohou 3 krát 3 metre, ako prvý to schytal fotograf SME. Po približne piatich minútach od začiatku rozhovoru sa ho Močková podráždene spýtala, dokedy bude ešte fotiť. Keď jej prikrčený v rohu miestnosti povedal, že čaká na autentické gesto Jozefa Čentéša, tvárila sa, že nerozumie, hoci inak si potrpí na to, že je bývalá novinárka. Počas rozhovoru sa potom snažili spolu s Tökölyovou komandovať Čentéša aj nás s kolegom Filom. Bývalý vojak Trnka, ktorý sa pred rozhovorom mihol na chodbe v šuštiakoch, by mal určite radosť.
Pred týždňom v pondelok (14. februára) som sa dozvedel, že Trnka prijal krátko pred odchodom z funkcie za právnych čakateľov prokuratúry aj Močkovú a syna špeciálneho prokurátora Ondreja Kováčika. Keď som to snažil overiť, Tökölyová sa vyhovorila na zákon o ochrane osobných údajov, takže žiadne meno nepotvrdila. „Údaje takéhoto charakteru neposkytujeme,“ napísala v stanovisku pre .týždeň. Poslala len všeobecnú odpoveď, že Trnka rozhodol „na základe predchádzajúceho výberového konania o prijatí do funkcie právnych čakateľov 27. 1. 2011“.
Poslal som teda Tökölyovej ďalšie otázky – tentokrát priamo na špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Opäť bezvýsledne, hovorkyňa sa ani len neunúvala kontaktovať ho. „Na otázky týkajúce sa súkromia špeciálneho prokurátora nebudeme odpovedať.“ Kováčik nereagoval ani na sms správu, na žiadnu z otázok neodpovedala ani Močková. „Ako súkromná osoba využijem možnosť na Vaše otázky neodpovedať.“
Predpokladám, že rovnaká komunikácia prebehla aj medzi tlačovým oddelením prokuratúry a denníkom SME. Ten bol našťastie šikovnejší, keďže sa mu podarilo získať aj čiastočný zoznam prijatých právnych čakateľov. To znamená, že nebol odkázaný len na (ne)ochotu Tökölyovej s Močkovou informovať o podrobnostiach výberového konania a menách prijatých uchádzačov. Na rozdiel od .týždňa mohol teda zoznam nádejných prokurátorov bez problémov zverejniť.
Posledná skúsenosť je z tohto týždňa. V utorok som poslal Močkovej otázku na Jozefa Čentéša. Zaujímalo nás, čo si myslí o tom, že všetci odsúdení v kauze Cervanová prešli detektorom lži. Močková najskôr odpovedala: „Dozorujúci prokurátor to nebude komentovať. Detektor lži totiž nie je prípustným dôkazným prostriedkom na súde.“
Keď som ju upozornil, že žiadame o stanovisko Jozefa Čentéša, ktorého sme oslovili do ankety .týždňa, od hovorkyne prišiel nasledovný mail: „Vážený pán Vagovič, ja som Vám poslala stanovisko GP SR.“ Urobil som ešte jeden pokus, žiadna odpoveď už neprišla. Reakciu Jozefa Čentéša som si napokon zohnal sám, hoci Tökölyová s Močkovou si vždy potrpeli na to, že otázky na prokurátorov majú novinári posielať len im.
Ak sa koalícii podarí zvoliť za generálneho prokurátora niekoho iného ako Trnku, mal by poriadne vyvetrať aj na tlačovom oddelení. Nemusí zrovna robiť personálne čistky, hoci v tomto prípade zrejme platí, že starého psa novým kúskom nenaučíš. Určite by mal však obidve dievčatá naučiť základy slušnej komunikácie s médiami, ktoré nežiadajú nič viac než korektné odpovede.
Inak bude Trnkov duch „trtošiť“ na prokuratúre ešte dlho po jeho odchode z funkcie.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.