Mám na mysli mužov ako nositeľov mužnosti. Odvahy a rozvahy. Stáť si za svojím a získať to. Hoc aj silou. Posúďte sami, uvediem len dva nedávne príklady.
V obidvoch vystupuje premiérka Radičová na jednej strane a dvaja muži na strane druhej. Radičová urobila dvakrát po sebe chybu a títo muži-ministri, osobitne jeden z nich, mali konať, ale nekonali. Výsledkom je, že zo seba urobili tak trochu dvorných šaškov. Môžu si síce hrať na citare, aj vyspevovať, ale keď im kráľovná povie, aby stíchli, oni pokorne stíchnu. Na slovo.
A pritom by mala mlčať ona.
Prvý príklad sa týka Jána Figeľa a šetrenia na železnici. Figeľ sa rozhodol prepustiť štyri tisíc ľudí zo železnice. Bol to racionálny krok. Radičová mu však povedala, aby hamoval a jeho návrh zastavila. Figeľ dostal facku – a nedokázal ani ceknúť. Pritom je nielen prvým podpredsedom vlády, ale najmä predsedom jednej z koaličných strán. Výsledkom čistého populizmu z úradu vlády sú body pre SDKÚ a zosmiešnenie pre KDH.
To isté sa zopakovalo aj s platením zdravotných odvodov študentmi. Uhliarik navrhoval, Radičová zastavila.
Výsledok je nielen 2:0 pre Radičovú (pred verejnosťou), ale aj 0:2 pre riešenie problémov. Radičová vyslala signál, ktorý sa viac ako na Dzurindovu podobá na Ficovu vládu. A okrem toho, že tým krajine nepomáha, vyslovene okopáva a podkopáva svojich koaličných partnerov. Človek by čakal, že predseda suverénnej strany zvolá kvôli tomu koaličnú radu a pokúsi sa uhrať aspoň body. Nestalo sa.
Možnosti sú pritom len dve. Alebo Figeľ s Uhliarikom navrhujú niečo, za čím si nestoja, a teda nie sú pripravení to hájiť. Alebo sa jednoducho zápasu boja.
Ťažko povedať, čo je horšie. Keď to trochu preženiem, Figeľovi a Uhliarikovi hrozí, že dopadnú ako minister Mihál a ich úlohou bude čítať pery pani premiérky.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.