Bez dvoch minút hodinový film podľa vlastného scenára nakrútil a zostrihal režisér Martin Hanzlíček (Krátká dlouhá cesta, Dobré ráno, Slovensko (oba 2009), Sám proti sobě (o výtvarníkovi Rudovi Sikorovi, 2007), Egon Bondy (2005), Zóna A (1985)), za kamerou stál Richard Krivda. Rukopis oboch tvorcov – videnie a transformovanie reality do obrazu – badať na pohľad, preto skôr ako o klasickom filmovom dokumente je príznačnejšie hovoriť o dokumentárnej eseji. Televízia ju uvádza s podtitulom „portrét talentovaného muža, ktorý bol vyhnaný z raja nevedomosti“. Anotácia spresňuje, že vo filme sa prelínajú tri roviny Mariána Vargu: životopisná, vedúca od detstva po súčasnosť – súkromie, strasti, samota, hľadanie, priatelia, knihy, prvá i druhá manželka; druhá rovina je o hudbe, ktorú autor komponuje a interpretuje – od klasiky cez bigbeat po populárnu, prostredníctvom koncertov, platní, televíznych záznamov i teórie hudobného myslenia autora. Tretia rovina je spoločensko-politická, vypovedá o dobe a premenách, ktorými počas vyše šesťdesiatich rokov Varga prešiel.
Znalci či obdivovatelia (hudby) Mariána Vargu sa z filmu dozvedia viac ako, napríklad, z vynikajúcej knihy Mariána Jaslovského Collegium Musicum (2007), pretože hovoriť o skupine a fenoméne Collegium Musicum znamená hovoriť predovšetkým o Vargovi. Príznačné pre Hanzlíčkov film je, že o Vargovi najviac rozpráva Varga. Jeho komentárom, úvahám, vyznaniam viac či menej plnohodnotne sekunduje druhá manželka Janka, teta Irena Winklerová. Pavol Hammel, Fero Griglák, Fedor Frešo, Kamil Petaraj, Dušan Dušek a ďalší protagonisti, výrazne a nezmazateľne spojení so životom a tvorbou hudobníka. Najdôležitejšie pri sledovaní filmu je však pozorné počúvanie Vargu (v niektorých pasážach jeho slová načítali Marián Geišberg a Rastislav Sokol), ktorý predsa len vie o sebe, o svojom živote i tvorbe, povedať najviac a najlepšie. Výpovede, presné a hodnotné slová umelca, režisér (občas s dávkou toho, čo možno nazvať „smutným humorom doby“) v obrazoch prestriháva so záznamami z dobových straníckych zjazdov či budovateľských filmových týždenníkov. Kontrast „starých a nových“ filmových materiálov najlepšie vypovedá o dobe, v ktorej žili neslobodné, zmanipulované masy a medzi nimi vo svojom vnútri, tvorbe, v osobnej i verejnej revolte režimom nepohltený génius. V tomto kontexte je zaujímavá Vargova spomienka na stretnutia s ministrom kultúry Miroslavom Válkom, ktorý ochotne pristúpil na to, aby umelec zhudobnil niektoré jeho básne.
„Nemám rád, keď sa o ľuďoch nakrúcajú obsahovo i myšlienkovo akési sväté obrázky, keď sa všetko len objektivizuje. Ľudia, ani Marián Varga, nie sú, neboli svätci. Varga bol aj je predovšetkým slobodný človek, silný aj poetický súčasne. Slobodný i oslobodzujúci, hlavne pre generáciu ľudí, ktorí v časoch vzniku a vydania albumov Zelená pošta, Konvergencie či Divergencie zažívali na vlastnej koži vrcholné záchvaty normalizačného režimu. Vargova hudba pre nich, tak ako pre samotného Vargu, znamenala slobodu,“ vraví pre .týždeň Hanzlíček, pripomínajúc, že film je venovaný generácii narodenej v druhej polovici štyridsiatych a prvej polovici päťdesiatych rokov, pre ktorú boli roky sedemdesiate fenoménom spojeným len s intímnou slobodou jednotlivca, pretože o skutočnej, verejnej slobode sa mohlo u nás akurát tak snívať.
Hanzlíčkov Obyvateľ vlastného ostrova nie je prezentáciou nejakého „spomienkového optimizmu na roky sedemdesiate“. Je to citlivé, formou i obsahom maximálne vierohodné dielo, ktoré si zaslúži sériu pokračovaní v zobrazení portrétov ľudí rokov druhej polovice dvadsiateho storočia na Slovensku. Čestných ľudí, ktorí v tejto dobe žili a tvorili slobodne, tvrdohlavo robili „to svoje“ bez toho aby uhýnali, skláňali sa, kolaborovali s režimom, bolo viac. Nielen medzi hudobníkmi. Ak si môžeme niečo do nového roka priať, prajme si, aby vznikli filmy aj o nich – o hudobníkoch, umelcoch, vedcoch, spisovateľoch, básnikoch, ľuďoch práce... O čestných a slobodných hrdinoch tej doby.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.