Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bratislavské (politické) kúzla

. .názory

Pravicové mesto, kde sa pravica zhodla na jednom kandidátovi, a aj tak si užíva (zrejme) posledné dni pravicového primátora.

.spomeňme si tak na posledné roky existencie tohto zastupiteľstva na čele s Andrejom Ďurkovským, ktoré bolo poznačené najmä vznikom Občianskeho klubu.  

   Prvý muž hlavného mesta za podporu SDKÚ a hladkú kandidatúru pred štyrmi rokmi zaplatil nielen modrým štvorcom násobne väčším než značka KDH na svojich bilboardoch, ale aj veľkou väčšinou členov SDKÚ na spoločnej kandidátke. Výsledok: 42 modrých poslancov z 80-členného zastupiteľstva.

   Pred tromi rokmi sa letargickú opozíciu a „spiaceho“ Dzurindu pokúsili zobudiť silnejúce „skupinky“ vo vnútri strany. Revolúcia bola potlačená a podivná bratislavská skupina SDKÚ zrušená. 31 bývalých poslancov SDKÚ si založilo Občiansky klub (OK), najsilnejší klub mestského zastupiteľstva (SDKÚ a KDH má spolu 28). V týchto voľbách majú nulový potenciál, čo sa ukázalo zvlášť nebezpečné krátko pred voľbami, ich politickou smrťou. Hlavné mesto sa tak ocitlo v rukách ľudí bez reálnej politickej príslušnosti a zodpovednosti voči voličom.  


.kto otočil? 

   Plastický obraz fungovania končiaceho zastupiteľstva ilustruje aj skutočnosť okolo predaja časti akcii Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Ukazuje minimálne to, že „menšina“ poslancov OK v zastupiteľstve je pojem relatívny. Akým spôsobom získavali väčšinu? 

   Vodárne (BVS) vlastnia obce a mestá (Bratislava vlastní takmer 60 percent) a stanovy spoločnosti nepovoľujú ich predaj mimo akcionárskej štruktúry. No pre veľa malých obcí bolo držanie minorít nepraktické, ich akcie tak odkupovala sama BVS. Jej predstavenstvo na čele s Danielom Gemeranom odsúhlasilo predaj mestu Skalica (za 3,37 miliónov, celá spoločnosť sa pritom hodnotí na 430 miliónov eur), no predtým ho museli ponúknuť Bratislave. 

   Na poslednom septembrovom zasadnutí poslanci neprejednali celú stovku návrhov, pokračovalo sa tak o týždeň. Na prvom rokovaní sa návrh odkúpiť osem percent akcii BVS neschválil, no zároveň sa prijalo uznesenie, že primátor zaviaže BVS nepredať akcie Skalici. KDH malo podozrenie, že by sa mohli dostať do rúk Ivana Kmotríka (jeho Grafobal vlastní Skalické vodárne a kanalizácie).

   Akcie však mohla odkúpiť aj Bratislava, ktorá je však zadlžená. Ak sa poslanci báli predaju Skalici, mohli by nechať akcie umoriť a proporčne rozložiť na všetkých – napríklad Bratislava by už nemala 60, ale povedzme 65 percent.  

   OK hlasoval jednotne proti uzneseniu zakázať predaj Skalici. No o týždeň sa uznesenie obštrukciou zázračne zvrátilo. V bode „Rôzne“ návrh nečakane otvoril exposlanec KDH (dnes nezávislý) Jozef Augustín a návrh zrazu prešiel. Kto zmenil názor? Okrem šiestich poslancov za Smer a Augustína, to boli traja poslanci za KDH: Ružena Apalovičová (kandidátka na starostku v Novom meste), Gabriel Kosnáč (kandidát v Dúbravke) a Peter Šramko (ktorý sa však pri hlasovaní údajne pomýlil). 

   Na mailovú otázku .týždňa poslancom KDH, prečo po veľkej diskusii hlasujú proti predaju a o týždeň po podivnom otvorení témy hlasujú naopak, odpovedal len Augustín. Ten si vraj neskôr naštudoval Obchodný zákonník a zmenil názor, keďže by sa podľa neho umorením akcii znížilo základné imanie spoločnosti. „Snažil som sa argumentmi presvedčiť kolegov poslancov o chybe, ktorú sme urobili,“ vysvetľuje. Podobným spôsobom sa zníženia základného imania chytal aj Ďurkovský. („Považujem to za rozhodnutie zjavne nevýhodné pre mesto,“ zaznamenala primátora zápisnica. „Ja si to na svoju hlavu nezoberiem. Toto nie!“).  

   O zníženie základného imania však nejde (maximálne ide o tri milióny, ktoré by firma získala zvonku). Sám majetok sa vo vnútri akcionárskej štruktúry neanihiluje – či už medzipresunom medzi akcionármi alebo rozpustením medzi všetkých.  

   Dozorná rada BVS napokon predaj Skalici neodsúhlasila. Po veľkom mediálnom tlaku a po intervencii viceprimátorky Anny Dyttertovej. 


.infra services

   Otázniky vzbudzuje aj dcérska spoločnosť BVS Infra services, kde sa umiestnili lukratívne časti vodární (servis, koncové služby). Mesto, ktoré vykonáva dohľad nad BVS cez Predstavenstvo a Dozornú radu, už na satelit mimo kontroly nemá bezprostredný dosah - keďže Infra services má vlastné orgány. Aj ľudia z vedenia mesta tvrdia, že nepoznajú základné parametre podniku, jej zámery a exkluzívne zmluvy z BVS. Či už to bol zámer, alebo nie, vytvorením samostatnej akciovky sa najdôležitejšia časť vodární dostala z dosahu očí. 

   Vodárne pritom už odsúhlasili, že 49 percent Infry sa bude privatizovať. Keďže BVS nemusí obstarávať služby, ktoré pre ňu vykonáva BVS, nový investor sa tak môže dostať k prioritným objednávkam a teda garantovanému biznisu. Poslanci majú po skúsenosti s pokusom o predaj časti BVS obavu, či sa balík Infry podarí predať za primeranú cenu. Nie je známy ani biznis plán podniku, z ktorého by vyplývalo, že privatizácia je najlepšia možnosť a teda zdôvodnenie, prečo sa jedná o výhodnejší postup.

   Po voľbách sa orgány zmenia. Oplatí sa tak sledovať, kto obsadí miesta po Ďurkovského ľuďoch v BVS. 


 Kandidáti posľubujú kadečo. Najdôveryhodnejší by bol dnes v Bratislave ten, kto by povedal, že nebude nič. 


.o problémoch mesta s novými dlhmi pri výstavbe zimného štadióna sa poslanci dozvedeli len krátko pred voľbami. Štadión mal vyrásť za podpory štátu a mesta v pomere 50-25 miliónov eur – lenže s klauzulou, že mesto znáša vyvolané náklady. Poslanci sa len pred troma týždňami dozvedeli, že mesto nezaplatilo firmám 11,4 milióna eur za už vykonané stavby. A možno ďalších desať miliónov bude potrebných, aby bol použiteľný na majstrovstvá sveta. 

   Ako je možné, že sa stavba štadióna nefinancovala? Pre chýbajúce peniaze sa v lete zastavili mnohé investičné akcie mesta. „Ani nás nenapadlo, že sa to bude týkať aj štadióna,“ tvrdí poslanec za SDKÚ a riaditeľ petržalskej knižnice Ernest Húska.

   Nový dlh za hokejový štadión 7,9 milióna eur (plus 5 miliónov za rekonštrukciu Starej radnice či 1,2 milióna za Starý most) by pre hlavné mesto nebol problém – ak by si pred sebou z minulosti netlačilo sekeru 128,5 milióna. 

   Mesto si na tento rok naplánovalo 48 miliónov kapitálových príjmov z predaja mestského majetku. Predalo sa ale len za 18 miliónov, no prehnané očakávania boli zrejme vedomou chybou. Podstata nového dlhu spočíva v účelovom účtovníctve, ktorým sa na volebný rok vykúzlili potrebné financie - na papieri. Keďže rozpočet musí byť zo zákona vyrovnaný, kapitola kapitálových príjmov je jediná, ktorou sa dajú nafukovať výdavky podľa potreby. V tučných rokoch pred krízou sa predávalo za pol miliardy korún ročne, teraz počas krízy to mal byť trojnásobok. K tomu sa pridala kritika na primátora za netransparentné predaje, na čo sa zaťal a načas zastavil predaje úplne. 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite