..a konečne, pýta sa dodať.
Rozhovory o rozpočte na budúci rok skolabovali. Môže vraj za to „malá skupina členských štátov“, ktoré nepristupovali k vyjednávaniu v „európskom duchu“, tvrdí to predseda Komisie Barroso. Samozrejme, tento bývalý maoista to hovorí v európskom duchu a v mene občanov EÚ a tiež tretieho sveta.
Jeho kolega a prezident EÚ Van Rompuy dodáva, že Únia „je v kríze v ktorej ide o prežitie“. Na rozdiel od Barrosa nekomentuje britské a holandské veto, ktorým zablokovali navýšenie rozpočtu, ale stav eurozóny. Po Grécku sa totiž o pomoc pomaly hlási aj Írsko. A to za dverami už čaká Portugalsko a Španielsko. Naopak, na Grékov sa hnevajú Rakušania. Pán prezident však nie je pesimista, a v budúcnosť eura aj EÚ rozhodne verí.
Tak si to zhrňme: dobrí Európania sú tí, čo vedia rokovať v európskom duchu. To znamená hlasovať za stále vyšší rozpočet, kríza-nekríza. Dobrí Európania sú samozrejme optimisti. Aj v čase krízy. Európe aj euru totiž veria. Problém je len s tými, ktorí v ne-európskom duchu nechcú finacovať všetko, po čom Brusel túži. A bez toho, aby Brusel tak ako oni – bŕŕŕ – šetril.
Komisia navyše vstupuje do stále väčších konfliktov so silnými štátmi. Včera Francúzi, dnes Angličania a Holanďania.
Pekná šlamastika.
Európsky parlament navrhol rozpočet, v ktorom žiadal medziročné navýšenie rozpočtu o 6,2 percenta. Briti iniciovali návrh, aby sa rozpočet zvýšil iba o čosi viac ako 2 percentá. 11 štátov sa pridalo. Lenže, pre Angličanov a Holanďanov to znamená, že Brusel nebude môcť využívať flexi-podvody, ktorými by deficit – v európskom duchu – nenápadne po desatinkách zvyšoval.
Poučenie?
Únia po prvý krát vo svojich dejinách narazila na ekonomickú realitu. Už to nie je organizácia, ktorá je hospodárstvu výlučne na prospech. Núti totiž štáty platiť viac, než si môžu dovoliť.
Tak trochu sa to podobá na RVHP, keď táto komunistická organizácia oneskorene reagovala na prvú ropnú krízu. Podobne ako Únia, aj RVHP mala totiž viacročnice a zatiaľ čo sa západné štáty museli vyššej cene ropy prispôsobiť z roka na rok a neurópsky škrtať, RVHP to dobiehala až po piatich rokoch. Náraz to bol o to väčší.
Aj na Úniu dolieha kríza až po dvoch rokoch. Všetky štáty musia šetriť, Brusel však šetriť nechce. Nie dostatočne.
Ak sa presadí Barroso s Van Rompuyom a Jerzy Buzekom, ak vyhrá ich „európsky duch“ a európsky "optimizmus", koniec Únie sa blíži.
Organizácia, ktorá si nectí hlavné náboženstvo svojich obyvateľov, stavia proti sebe zástancov demokracie aj nacionalistov a svoj blahobyt chce vystavať na dlhoch.. taká organizácia naozaj nemá dôvod prežívať.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.