Systém je jednoduchý: Na kare sú „nabité“ sociálne dávky a držiteľ karty ňou môže platiť za obedy v mestskej jedálni, pri nákupe základných potravín a hygienických potrieb, platení za ubytovanie, energie. Dôležité je zdôrazniť, že poberatelia dávok v Dolnom Kubíne museli súhlasiť s tým, že nebudú dostávať peniaze v hotovosti, ale budú nimi disponovať prostredníctvom kariet. Tento súhlas je zákonnou podmienkou, určite preto, lebo finančné dávky prináležia konkrétnemu poberateľovi. Ak niekto spĺňa prísne zákonné podmienky, aby mu boli priznané dávky v hmotnej núdzi, a tieto sú mu priznané, dostáva peniaze. Nie šeky, poukážky či kupóny alebo plánovanú e-pay kartu. Jednoducho povedané, má nárok na hotovosť. S ňou potom môže nakladať podľa vlastného uváženia a potrieb. Ak teda máme prijať model, že dávky budú poukazované na e-pay karty, musí sa zásadne zmeniť legislatíva.
Súčasná vláda hovorí o tom, že projekt e-pay kariet na úvod čo najskôr zavedie vo vybratých komunitách (resp. osadách). Systém teda nebude platiť celoplošne, a tak dôjde k diferenciácii: niekto dostane peniaze v hotovosti, niekto len na kartu. Predseda slovenského parlamentu Richard Sulík tvrdí, že „plánované e-pay karty priepasť medzi rómskou komunitou a majoritným obyvateľstvom neprehĺbia.“ Lenže dostávať oprávnené peniaze zo štátneho sociálneho systému v hotovosti alebo na nejakú kartu s limitovanou možnosťou disponovania už je priepastným rozdielom! Ďalej Sulík zdôrazňuje, že „ak chce určitá množina ľudí dostávať sociálne dávky, dostane ich za nejakých podmienok.“ Takže určitá skupina ľudí bude musieť spĺňať nejaké podmienky navyše a iná skupina bude dostávať dávky v intenciách pôvodných podmienok? Niečo tu zaváňa sociálnou nerovnosťou. Nový zákon o podmienkach a forme vyplácania sociálnych dávok by preto mal platiť rovnako pre všetkých – nielen pre vybraté takzvané pilotné skupiny sociálne odkázanej minority. Teda pre Rómov aj neRómov bez rozdielu kde a v akých podmienkach žijú.
Sociálne dávky majú prioritne slúžiť na pokrytie základných potrieb poberateľa. Sú však aj takí poberatelia, ktorí okrem občasného teplého jedla a nejakého oblečenia viac nepotrebujú. Dokážu si zo sociálnych dávok aj niečo našetriť. Umožní im systém e-pay kariet kúpiť si napríklad lístok do kina, na koncert, knihu alebo cestovať verejnou dopravou po krajine, prípadne si občas dať jedlo v reštaurácii a nie vo vývarovni pre sociálne odkázaných? Zdá sa, že nie. Naopak, ten, kto bude naďalej dostávať dávky v hotovosti, bude môcť s ušetrenými peniazmi hospodáriť podľa svojho slobodného rozhodnutia. Čiže opäť diferenciácia, prehlbovanie rozdielov.
Otrepanou mantrou pospolitej verejnosti je, že nechceme, aby z našich daní boli platení paraziti – rozumejme, že nechceme aby štát vyplácal rôzne dávky tým, ktorí nepracujú. To, že dávky dostávajú len tí, korí spĺňajú zákonné podmienky, pospolitosti uniká. Richard Sulík to pomenoval sofistikovane: „Treba si uvedomiť, že sú to peniaze daňových poplatníkov, ktoré idú v rámci transferov ako sociálne dávky do rodín, žijúcich v osadách, a je legitímne, aby štát viazal na transfer aj nejaké podmienky.“ V poriadku, nech teda štát kladie podmienky. Ale pre všetkých poberateľov dávok rovnakou mierou a s rovnakými povinnosťami. Opäť – ak e-pay karty, tak pre všetkých, bez rozdielu rasovej príslušnosti.
Ak hovoríme o e-pay kartách v súvislosti so sociálnymi dávkami v hmotnej núdzi, prečo o podobnom systéme nehovoríme, napríklad, v súvislosti s vyplácaním rodičovských príspevkov? Ako štát kontroluje dodržiavanie podmienok, za akých sú vyplácané? Ide pritom o také isté „naše peniaze z našich daní“. Čo tak okrem e-pay kariet zaviesť aj „e-pay baby karty“ pre rodičovské príspevky, ktoré budú výhradne určené len na nákup plienok, sunaru, detskej výživy a toho, čo dieťa nevyhnutne potrebuje? Aby sme – teda my, štát – mali kontrolu nad tým, že si mamička nekupuje z príspevku niečo výhradne pre seba. No a keď sa systém celoplošne na Slovensku overí a osvedčí, môže štát zaviesť aj „e-pay senior karty“ pre poberateľov starobných dôhodkov. Pokračovať by sme mohli ďalej, až do nastolenia úplnej dokonalosti štátneho kontrolovania toho, na čo a ako kto využíva „naše peniaze“.
Poznámka: Citácie Richarda Sulíka sú prevzaté z internetového vydania denníka SME (Predsedovia parlamentov V4 sa na hrade Červený Kameň radili, čo ďalej s problematikou Rómov; 1. 10. 2010).
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.