Pamätník je tvorený komplexom starobylého židovského cintorína, na ktorom je mohyla nad masovým hrobom vyše stoštyridsiatich zvolenských Židov, z nich tridsiatich šiestich žien a šiestich detí, povraždených na cintoríne na prelome rokov 1944 a 1945. Na vnútornej strane kamenného múra okolo cintorína je nainštalovaná prvá zo štyroch pamätných tabúľ s menami 730 židovských spoluobčanov zo Zvolena, ktorí zahynuli počas holokaustu v rokoch 1939 až 1945, vedľa stojí pamätník rómskym obetiam vojnového teroru.
Vlani pred cintorínom odhalili sklenený Obelisk nádeje, vyše päť metrov vysoký monument elipsovitého pôdorysu zo 620 sklených tabúľ. Dielo umeleckého sklára Pavla Macha je symbolickým stĺpom svetla – svetla, prepájajúceho zem, do ktorej padali obete a nebies, kam odlietali ich duše. Obelisk svetlo prijíma a súčasne ho vyžaruje, v jednote stálosti a premien tak symbolizuje naše pozemské bytie a jeho posmrtnú večnosť.
.podzemná pieta
Tretím dominantným prvkom Parku ušľachtilých duší je podzemný objekt Cesta pokory, ktorý odhalili minulú stredu. Jeho autor, výtvarník Peter Abonyi, hovorí, že symbolizuje bezprostrednú skúsenosť zo smrti a znovuzrodenia. Obsahuje symboliku židovských hrobov, na ktoré sa kladú namiesto živých kvetov kamienky, a prostredníctvom železničných koľajníc pripomína transporty do koncentračných vyhladzovacích táborov smrti.
Do objektu sa vstupuje úzkymi schodíkmi, prechádza sa dlhým, chladným betónovým priestorom, len o čosi širším ako ľudské telo. Nad hlavou sú sklenené tabule, osadené v koľajniciach, vyplnené šestnástimi tisíckami skál, ktoré výtvarník Peter Kalmus dotvoril mosadzným drôtom. Pri vstupe do symbolického podzemia zaznieva reprodukcia pohrebnej piesne Kel mole rachamim – Bože, milosrdný buď v interpretácii Zola Lenského. Prechádzajúc symbolickým hrobom v hĺbke vyše dvoch metrov človek vníma chlad, vlhko a pustotu, súčasne i drobné škvrny svetla nad hlavou, prerážajúce pomedzi skaly, nad ktorými sú konáre stromov zo starého cintorína a obloha. Minimalistický pocit úzkosti a piety súčasne vrcholí a končí sa pri výstupe bielymi schodíkmi k rozvetvenému stromu, rastúcemu pri vstupnej bráne na cintorín.
.v intenciách pamäti
Európska výnimočnosť Parku ušľachtilých duší je v tom, že nepripomína len vojnové obete holokaustu a rasového násilia, ale je i spomienkou na tých ľudí, ktorí často s nasadením vlastných životov pomáhali prenasledovaným. „Je to analógia pamätníka Jad Vašem v izraelskom Jeruzaleme,“ hovorí Jozef Klement, predseda Banskobystricko-zvolenskej židovskej náboženskej obce. „Pamätníkom vyjadrujeme úctu tým, ktorí nám vždy podávali pomocnú ruku, a súčasne v duchu sebaúcty vzdávame poctu tým, ktorí zahynuli len preto, že jedinou ich vinou bolo, že sa narodili ako Židia. Ich osudy však neboli mnohým ľuďom s čistým srdcom a s nepoškvrnenou morálkou ľahostajné, preto sa rozhodli, riskujúc vlastnú existenciu, prejaviť spontánne, osobné akty odporu voči vtedajšiemu režimu,“ pripomenul pri odhaľovaní Cesty pokory Alexander Ben-Zvi, izraelský veľvyslanec v Slovenskej republike.
Výstavbu pamätníka obetiam holokaustu a Slovákom, ktorí pri záchrane Židov počas holokaustu prišli o život, iniciovala a zabezpečovala Izraelská obchodná komora na Slovensku. Udialo sa tak vo viere, že ďalšie generácie Slovákov aj vďaka Parku ušľachtilých duší lepšie a úprimne pochopia hrôzy, ktoré sa udiali počas druhej svetovej vojny na Slovensku i v iných krajinách. „Kto má záujem, ten pochopí. Všetko však závisí od interpretácií spracovaných príbehov v knihách, učebniciach, filmoch, dokumentoch. Aj od tých, ktorí si ešte pamätajú, a ktorých z roka na rok ubúda,“ domnieva sa Eva Krajmerová, generálna tajomníčka Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. „Zrejme sa nikdy nedozvieme všetky príbehy o beštiálnej mašinérii holokaustu, ale naveky si musíme v mene spravodlivosti a úcty pripomínať nielen jeho obete, ale aj tých ušľachtilých, ktorí mnohým Židom zachránili životy, pretože ich milosrdne ukrývali,“ dodáva. „Znie to smutne, ale aj dnes stále čelíme fenoménu popierania holokaustu a neustálym antisemitským hrozbám,“ pripomenul pred rokom, pri odhaľovaní Obelisku nádeje, vtedajší izraelský veľvyslanec na Slovensku Zeev Boker. Zdôraznil však, že tak ako počas druhej svetovej vojny, tak i dnes existujú ľudia, ktorí sa nevzdali svojich morálnych hodnôt a zachovali i zachovávajú sa ako ľudské bytosti v časoch, keď nad ľudskosťou viseli či visia otázniky. V čase vojny títo ľudia konali ihneď, bez zaváhania, a preto zachránili životy mnohým svojim spoluobčanom. Vzdanie úcty, obdivu a spomienku si preto zaslúžia.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.