Daňovo-odvodový balík, ktorý zvestovali minister financií Ivan Mikloš a minister práce Jozef Mihál, má však svoje sporné miesta aj z iných dôvodov než sú len tie novinársko-lobistické.
Po prvé: stredopravá vláda si vpísala do erbu, že napriek konsolidácii rozpočtov sa v tomto volebnom období nezvýši celkové daňovo-odvodové zaťaženie obyvateľstva. Mikloš s Mihálom však chcú od pracujúceho ľudu vybrať v najbližších troch rokoch 1,6 miliardy eur (50 miliárd korún). Ale ako chce Radičovej vláda pri takýchto sumách zachovať pomer daní a odvodov k HDP? Zavedením Sulíkovho odvodového bonusu, ktorý má byť fiškálne neutrálny? Alebo spoliehaním na zázračný rast HDP, ktorý by v pomernom vyjadrení vykompenzoval rast daní a odvodov? Dozvieme sa čoskoro odpoveď?
Po druhé: cieľom ohláseného balíčka vraj nie je iba konsolidácia verejných financií, ale aj užitočná systémová zmena. Mihál chce sanovať deficit Sociálnej poisťovne aj tým, že na súčasné dôchodky budú po zvýšení maximálnych vymeriavacích základov viac prispievať tí najbohatší. Lenže práve táto skupina bude mať v budúcnosti na základe zásluhovosti nárok na vysoký dôchodok, na ktorý sa jej bude skladať scrkávajúca sa menšina ľudí v produktívnom veku. Naozaj je to dobrý nápad?
Po tretie: tejto vláde stále chýba spoločný ťah a jasný generál. Po tom, čo premiérka Iveta Radičová verejne odmietla Miklošov návrh na zjednotenie sadzieb DPH a rovnako Mihálov návrh na zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa, poučený Ivan Mikloš neustále zdôrazňoval, že konkrétne opatrenia na konsolidáciu verejných rozpočtov ohlási až v septembri po odobrení premiérkou a koaličnými partnermi. Malo to jasnú logiku – keďže vláda ide prijímať nepopulárne opatrenia, ktoré bolestivo zasiahnu desaťtisíce ľudí, musia ich premiérka, ministri a koaliční partneri verejnosti predkladať spoločne ako nevyhnutné. A nemali by vo vlastnom záujme príliš často vypúšťať pokusné balóniky, ktoré verejnosť zbytočne vystrašia, ak k ohlásenému opatreniu neskôr nedôjde. A už vôbec by nemali hrať hru na „zlého ministra“ a „dobrú premiérku“, pretože inak bude každá postihnutá skupina brať škrt cez svoj rozpočet nie ako nevyhnutnosť, ale ako krivdu – spáchanú „zlým ministrom“.
Mikloš s Mihálom sa však opäť poponáhľali. Len čo ohlásili svoj posledný balík, ktorý má od ľudu vytiahnuť vyše 1,6 miliardy eur, protestoval líder Mostu Belá Bugár, že o chystaných opatreniach nič nevedel a s niektorými nesúhlasí. Premiérka? Tá sa práve dnes vyjadrila, že jednotlivé opatrenia balíka sa ešte môžu meniť.
Komunikačná stratégia tohto typu sa začína nápadne podobať na vládu nemeckej koalície CDU-FDP, kde sa v závetrí váhavej kancelárky a pred zrakmi neustále prekárajú vládni politici o reformách, ktoré mali byť už dohodnuté. Imidž nemeckej vlády je tak ešte horší než samotná realita vládnutia, ktorá je už beztak zlá. Poučia sa z toho slovenskí lídri? Ešte stále majú čas.
Po štvrté: na záver vládu pochválime. Ak sme pred časom dávali na stránkach nášho časopisu Radičovej vláde za vzor český tandem Nečas-Kalousek, ktorý sa odhodlal k ráznemu zastaveniu zadlžovania, tak treba jasne povedať, že slovenská vláda síce zaostáva v načasovaní opatrení (šetriť vo veľkom sa ide až od budúceho roku), ale vôbec nezaostáva v objeme plánovaných úspor. Kým Kalousek chce budúci rok ušetriť 58 miliárd českých korún, Mikloš plánuje ušetriť najmä na redukcii štátnych výdavkov 50 miliárd (starých slovenských) korún. Vzhľadom na nerovnakú veľkosť oboch ekonomík tak čaká Slovákov budúci rok podstatne drastickejšia kúrou než Čechov. Ak niekto vyčíta tejto vláde, že je pri svojom predsavzatí znižovať deficity málo ambiciózna, tára nezmysly. Dokonca aj novinársky vrták, ktorému poväčšine žiaden škrt verejných výdavkov nie je dostatočne veľký, si sám sebe kladie otázku, či to Mikloš s tou budúcoročnou redukčnou diétou tak trochu nepreháňa...
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.