Pravda dnes priniesla správu s titulkom „Smrť drobcov v plameňoch šokovala Rumunsko“. Je to hrozná správa o smrti najmenej štyroch novorodencov, ktorí zhoreli po vypuknutí požiaru. Ďalších sedem detí bojuje o život.
Krajina je zhrozená, minister zdravotníctva Attila Cseke hovorí o jednej z najväčších tragédii v histórii fungovania zdravotníctva a čo cítia mamičky, otcovia a rodiny mŕtvych detí, o tom sa azda nedá ani hovoriť.
Táto strašná tragédia však ponúka jedno poučenie.
Liberáli zvyknú o ochrancoch života hovoriť ako o fundamentalistoch, talibancoch a neviem kom ešte. Pritom pro-liferi sú ľudia, ktorí sa na usmrtenie detí v treťom či štvrtom mesiaci pozerajú tak isto, ako sa dnes všetci pozerajú na smrť maličkých deväťmesačných detí v Rumunsku. Ako na hroznú tragédiu, ktorej treba jednoducho zabrániť.
Podobne, ako v prípade udalostí v rumunskej nemocnici, aj v prípade umelých potratov platí, že dôležitejšie, ako potrestanie konkrétneho vinníka za konkrétnu tragédiu (čoho sa pochopiteľne verejnosť právom domáha), je vylúčenie toho, aby sa niečo podobné mohlo opakovať. Preto ochrancovia života nežiadajú ani tak konkrétne tresty, ako najmä zmenu legislatívy.
Myslím, že to ponúka nový pohľad na ľudí, ktorí nosia v marci biele stužky alebo cez rok malý strieborný odznak s dvoma maličkými detskými nožičkami. Nie sú to žiadni fundamentalisti, ani talibanci. Iba citliví ľudia, ktorí sa nechcú zmieriť so smrťou blížneho.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.