Toto územie bolo osídlené už od najstarších čias, pretože má strategickú polohu a prechádzali cezeň dôležité obchodné cesty, ktoré spájali oblasť Kaukazu, Malej Ázie, Blízkeho a Stredného východu, ale aj Čínu s krajinami v oblasti Stredozemného mora (hodvábna cesta). Prvé zmienky o Gruzínsku nachádzame v gréckych mýtoch. Keď sa Iason vybral získať zlaté rúno na územie Argonautov, jeho kroky smerovali do Kolchidy, ktorá sa nachádzala práve na území dnešného Gruzínska. Tento mýtus má aj racionálne opodstatnenie. Rieky na tomto území boli kedysi zlatonosné a na zachytávanie zrniek zlata sa používala ovčia koža. Ďalšia legenda hovorí, že Zeus nechal Prométea za trest prikovať k najvyššej hore Kaukazu (päťtisícovke Kazbeg).
Ale späť k faktom. Toto územie bolo súčasťou kráľovstva Urartu, ktoré sa sformovalo na začiatku prvého tisícročia pred Kristom, a v staroveku ho kolonizovali Gréci. V období 6. – 3. stor. pred Kristom sa tu sformovali dve samostatné gruzínske kráľovstvá: Kolchidské na západe a Iberské na východe. Obidve sa v roku 65 pred Kristom stali súčasťou Rímskej ríše. Potom nasledovalo obdobie, keď o toto územie viedli spor Rímska (Byzantská) a Partská (Perzská) ríša.
.misia svätej Niny
Prvé kontakty Gruzínska s kresťanstvom sa uskutočnili cez misiu apoštola Ondreja. Od jeho misie gruzínska pravoslávna cirkev odvodzuje svoj apoštolský pôvod. No najväčšie zásluhy na rozšírení kresťanstva má svätá Nina, ktorá sa narodila v roku 296 po Kristovi v Kapadócii (dnešné Turecko), v rodine rímskeho generála Zabulona.
Z otcovej strany bola príbuznou svätého Gregora a z matkinej jeruzalemského patriarchu. Podľa východnej tradície sa jej zjavila Bohorodička, dala jej kríž, spletený z výhonkov viniča (je symbolom gruzínskeho kresťanstva) a poverila ju ohlasovať evanjelium v Ibérii. Podľa západnej tradície ju lupiči uniesli a predali do Gruzínska ako otrokyňu. Obe tradície sa však zhodujú, že na jej príhovor bol uzdravený nevyliečiteľne chorý syn kráľovnej Nany, ktorá sa po tom zázraku dala pokrstiť. Jej manžel, kráľ Mirian III., nebol konverziou svojej manželky nadšený a vraj až keď sa raz stratil na poľovačke, v zúfalstve začal vzývať „neznámeho“ Boha. Kráľ sa zachránil a na znak vďaky sa stal kresťanom. V roku 327 ustanovil kresťanstvo za štátne náboženstvo Ibérie, ktorá sa tak po Arménsku a Rímskej ríši stala tretím kresťanským štátom na svete.
Požiadal byzantského cisára Konštantína I., aby mu poslal eparchu a kňazov, nech upevnia kresťanstvo na jeho území. Vtedy tu už pôsobili aj misionári z Arménska. Kráľ Mirian III. postavil v krajine prvú kresťanskú katedrálu (dnes na jej mieste stojí Katedrála Sveti Cchoveli). Po smrti svätej Niny dal postaviť Kláštor svätého Juraja v Bodbe a tam sa nachádza jej hrobka. Kríž z výhonkov viniča dodnes uchovávajú v chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Tbilisi.
.zlatý vek Gruzínska
Od začiatku sa v gruzínskom kresťanstve prelínali prvky antiochijského, arménskeho a byzantského obradu. A práve kresťanstvo pomáhalo Gruzíncom uchovať si národnú identitu v obdobiach útlaku. Po prvom ekumenickom koncile v Niceji bola gruzínska cirkev podriadená pod jurisdikciu antiochijského patriarchu. Toto rozhodnutie potvrdil aj neskorší koncil v Konštantínopole. V polovici 5. storočia už bola cirkev samostatná a jej patriarcha začal používať titul katolikos. Významným okamihom bol rok 523, keď prijalo kresťanstvo aj Kolchidské kráľovstvo a začala sa v ňom slúžiť byzantská liturgia v gréckom jazyku. Začiatkom 6. storočia sa v krajine nachádzalo už 30 eparchií a v nasledujúcich rokoch sa cirkev definitívne vymanila spod arménskeho vplyvu a priklonila sa na stranu Konštantínopolu.
Impulz na ďalšie napredovanie kresťanstva dal rozvoj mníšstva v 8. – 9. storočí, ako aj zavedenie gruzínskeho jazyka do liturgie. V 11. storočí sa podarilo vytvoriť jednotné kráľovstvo a obdobie, ktoré nasledovalo, sa označuje ako zlatý vek Gruzínska. Spája sa najmä s vládou Dávida I., ktorý rozšíril kráľovstvo o územia Arménska a Azerbajdžanu a kráľovnej Tamary Gruzínskej, ktorá ku krajine pripojila rozsiahle územia Perzie. Po jej smrti sa však kráľovstvo rozpadlo.
Potom už krajina čelila nepriateľským útokom a bola začlenená do rôznych štátnych útvarov. Gruzínci si však dokázali zachovať svoju identitu. Hoci to bol kresťanský štát, panovali tam veľmi dobré vzťahy medzi všetkými etnikami a náboženstvami (vrátane židov a moslimov).
.pochované rúcho Ježiša
Dôležitú úlohu v živote kresťanov zohráva Katedrála Sveti Cchoveli v meste Mzcheta. Jej najcennejšia relikvia je umiestnená uprostred chrámu: Životodarný stĺp vysoký štyri metre a po bokoch zdobený biblickými postavami. Pod ním sa nachádza hrob a v ňom rúcho Ježiša (o ktoré vojaci pod krížom hodili žreb). Traduje sa, že stĺp roní zázračný olej, keď k nemu prichádza množstvo pútnikov, alebo keď je viera v krajine ohrozená.
Gruzínske kláštory vznikali aj v zahraničí. Vo Svätej zemi to bol Kláštor svätého Kríža v Jeruzaleme, kláštor Bir-el-kutt v blízkosti Betlehema a kláštor na Sinaji (v 6. storočí mali Gruzínci vo Svätej zemi špeciálne privilégia na pútnických miestach). K významným kláštorom patrí aj kláštor na hore Olymp a kláštor Ivirion na Athose.
K jedinečným prvkom gruzínskej architektúry patrí stavanie trojchrámových bazilík (tri lode sú oddelené stenami, čo vytvára tri samostatné kostoly). Počas 6. storočia začali umelci zdobiť vonkajšiu fasádu chrámov plastickou výzdobou a južnú a východnú fasádu figurálnymi motívmi. K vzácnym prvkom gruzínskeho kresťanstva patria aj vysoké postriebrené alebo pozlátené oltárne kríže.
Ale sú tu aj ďalšie zaujímavosti: gruzínsky jazyk patrí k najstarším živým jazykom v Európe a vznikol už v 4. storočí. Ďalším typickým prvkom je gruzínsky chorál, v ktorom sa prepája viacero hlasov a kaukazská melódia. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov gruzínskej filozofie patrí Peter Iberský, autor niekoľkých významných teologických diel. Podľa najnovších hypotéz sa skrýva aj za fiktívnou postavou významného gréckeho filozofa Dionýza Areopagitu. Gruzínci sú dodnes hrdí na svoju kresťanskú identitu a kultúru a pripomínajú, že v čase, keď sa ich predkovia modlili v krásnych kostoloch, Rusi behali nahí po stepi...
.vytúžená samostatnosť
Na začiatku 19. storočia boli všetci katolíci v krajine rímskeho obradu, no časť z nich zatúžila prijať byzantský obrad. Keď tu neskôr vznikla diecéza arménskej patriarchálnej cirkvi, stali sa jej súčasťou. V roku 1918 sa Gruzínci vyslobodili zo sovietskeho zovretia a v tom čase gruzínska pravoslávna cirkev prejavila záujem o zjednotenie s katolíckou cirkvou. Sovietska okupácia však tie plány prekazila a Gruzínsko sa ako sovietska republika muselo stať súčasťou ZSSR. Ruská pravoslávna cirkev ovládla gruzínsku a zrušila používanie gruzínskej liturgie aj chorálu.
Gruzínsko počas komunizmu patrilo medzi ekonomicky najvyspelejšie krajiny ZSSR a bola tu najvyššia životná úroveň. Zároveň však treba pripomenúť, že počas Stalinových čistiek zahynulo v krajine asi 10 percent obyvateľstva. Gruzínci sa pokúšali o nezávislosť už v roku 1989, ale demonštrácie občanov boli armádou krvavo potlačené. Vytúženú nezávislosť získala krajina o rok neskôr a zároveň v tom období konštantínopolský patriarcha uznal nezávislosť gruzínskej pravoslávnej cirkvi. V súčasnosti časť Gruzínska okupuje ruská armáda.
________________________________________________________________________
Významné pamiatky
v Katedrále Sveti Cchoveli sú pochovaní gruzínski králi
do Katedrály Najsvätejšej Trojice v Tbilisi sa zmestí 15-tisíc ľudí. Je to najväčší chrám v krajine a tretí najväčší pravoslávny kostol na svete
byzantský dvorný kláštor Gelathi: jeho súčasťou bola aj stredoveká prekladateľská a filozofická škola
mesto Mzcheta je duchovným centrom krajiny a je v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
kláštor Vardzia je vytesaný do zlepencových stien kaňonu a rozprestiera sa na ploche 900 m2
vysokohorská oblasť Svanethi je posiata kostolmi v nádhernej prírode, vďaka čomu sa táto oblasť označuje ako kaukazský Tibet
súčasťou kláštora Alaverdi je akadémia Ikalto (vysoká škola založená v 9. storočí)
Gruzínsky patriarchát
Zaradenie: pravoslávna cirkev
Patriarcha: Ilia II.
Sídlo patriarchu: Tbilisi
Počet veriacich: 3,5 milióna
Zaujímavosť: používa byzantský obrad a v liturgii starogruzínčinu a staroslovenčinu; vo svete sa k tejto cirkvi hlási asi 1,5 milióna veriacich.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.