Aj keby to boli kvalitné programy, vždy "zaniknú", resp. nebudú mať odozvu u divákov, pretože tí, okrem športu, už STV nepozerajú. Neveria jej, nedôverujú. Pán Hreha s pánom Nižňanským spolu s Radou STV zdegradovali "verejnoprávnu" na úroveň konca roka 2002.
Len pre pripomenutie. Keď som 15. januára 2003 prišiel do STV, na účte bolo 14 tisíc Sk, účtovná strata 450 miliónov Sk a dlhy vo výške 976 miliónov Sk. Pre ľudí neznamenala STV nič. Bola len zdrojom príjmov pre pár vyvolených, ktorí boli jej veriteľmi. Dvojka vysielala 17 hodín denne a aj to väčšinou len reprízy z Jednotky a šport. V čase, keď umelci apelovali na rozbehnutie pôvodnej tvorby a zvyšovali svoj tlak, my sme riešili, okrem iného, exekúciu za 220 miliónov a žiadosť veriteľa na súde o zmrazenie všetkých účtov.
Táto inštitúcia až do môjho príchodu, a po mojom odchode sa to opäť opakuje, trpela vždy na to, že hospodárenie bolo vždy až na poslednom mieste. V decembri 2006, keď do nej prišiel pán Hreha, bola v pluse, nemala dlhy a na účte v hotovosti bolo 220 miliónov Sk! Dnes? Účtovná strata 5,6 milióna eur za rok 2009 a k tomu plánovaná strata 3 milióny eur za tento rok. Opäť počúvame vzletné teórie o verejnoprávnosti a vety typu „STV je finančne poddimenzovaná a potrebuje viac“. Nepotrebuje! To hovorím celkom otvorene. Má dosť a podľa mňa po zrušení koncesií a financovaní zo štátneho rozpočtu, bude mať ešte viac. Má len neschopné vedenie a slabučkých a nezodpovedných členov Rady. Za roky 2007 až 2009 dostala od vlády dotácie vo výške 24,5 milióna eur, vrátane financií vyplývajúcich zo zmluvy so štátom. A pýta ďalšie, lebo vraj neprežije. Pri súčasnom spôsobe vedenia by mohla dostávať koľko chce, a aj tak by to bolo stále málo.
Ak sa zrušia koncesionárske poplatky, tak je podľa mňa nutné zrušiť Radu STV aj Radu Slovenského rozhlasu. Silný riaditeľ, kontrolovaný dozornou komisiou a zodpovedajúci sa parlamentnému mediálnemu výboru je jednoduchá a jasná štruktúra pri financovaní médií verejnej služby zo štátneho rozpočtu.
Riaditeľ by každý štvrťrok predkladal mediálnemu výboru správu o hospodárení a predkladal správu o pripravovaných programových projektoch. O vnútornom chode STV a SRo by rozhodovali manažmenty bez toho, aby im ktokoľvek siahal do riadiacich kompetencii. Je nezmysel, aby Rady STV a SRo, ale aj mediálny výbor, schvaľovali organizačné a programové štruktúry a tlačili manažmenty do niečoho, za čo nenesú absolútne žiadnu zodpovednosť. Jediným efektívnym orgánom na kontrolu STV a SRo sú dnes dozorné komisie. Tie, ak sú obsadené naozaj schopnými ľuďmi s ekonomickým a právnickým vzdelaním, dobre plnia svoju kontrolnú úlohu. Ich právomoci sú dnes zo zákona dostatočné na to, aby mohli aspoň raz za mesiac poskytovať mediálnemu výboru všetky informácie o hospodárení a zmluvách, ktoré podpisujú manažmenty. Hra na "nezávislosť" voľbou "expertov" do jednotlivých Rád poslancami je len zásterkou, ktorá má akože politikov zbaviť spoluzodpovednosti za fungovanie oboch médií, pričom za mnohými tlakmi stoja práve oni.
Keby ste si dali námahu s čítaním uznesení Rád a diskusií „radných“, okamžite by ste pochopili, že sú brzdou a zbytočným luxusom. Ich postoje sú v drvivej väčšine čisto subjektívne a veľakrát úplne nekompetentné. Jednotlivci v nich nemajú žiadnu zodpovednosť, lebo je to kolektívny orgán, ktorý veľakrát svojimi uzneseniami prekračuje zákonom stanovené kompetencie, čím sťažujú manažmentom riadenie. Mnohí sú tam nominovaní rôznymi akože nezávislými mimovládnymi organizáciami, pričom v konečnom dôsledku sú to lobisti, presadzujúci záujmy ekonomických a tvorivých skupín podnikajúcich v audiovizuálnom priestore.
Ak fixné dotácie od štátu, tak potom treba vrátiť voľby riaditeľov do parlamentu. Verejné vypočutia kandidátov by sa mali diať pred mediálnym výborom a na jeho odporúčanie má potom riaditeľa zvoliť plénum. Možnosti odvolať riaditeľa dnes nie sú vôbec jednoduché. Takže myslieť si, že to môžu dnes rady a v budúcnosti parlament urobiť kedykoľvek, nie je pravdou. Na druhej strane by som do zákona stanovil možnosť okamžitého odvolania riaditeľa, a to v prípade, keď sa pod jeho vedením vytvorí účtovná strata súvisiaca s neefektívnym riadením a hospodárením. Týmto krokom by sa predišlo tomu, čo sa deje dnes, že riaditeľ míňa, zadlžuje a "plače", že nemôže napľňať verejnoprávne úlohy a viní z toho všetkých naookolo, len seba nie.
V jednom zo svojich blogov som napísal, že v päťmiliónovej krajine napĺňať kvalitným verejnoprávnym televíznym obsahom dva celoplošné okruhy a ďalšie dva k tomu ešte plánovať, je megalománia non plus ultra. V tomto štáte je jasné, že ani súčasná koalícia a ani opozícia nesúhlasia s tým, aby STV na jednom zo svojich okruhov vysielala väčšie množstvo komerčne ladených programov, konkurovala komerčným staniciam a získavala časť svojich výnosov z reklamy. Tak sme STV nastavili pod mojím vedením, pričom okrem širokej verejnosti sa medzi politikmi a spoločenskými a umeleckými elitami vôbec nestretla s pochopením. V poriadku, až na to, že po štyroch rokoch opäť stojíme pred otázkou ako ďalej, keďže ďalšia z "verejnoprávnych" alternatív zlyhala. Práve tento moment by mal byť jasným dôkazom, že kvalitná verejnoprávna televízia je veľmi drahá a má byť prispôsobená podmienkam trhu, teda dopytu a veľkosti krajiny. Nahováranie si, že tu máme tvorcov, ktorí dokážu ročne vyrobiť tisíce hodín kvalitného verejnoprávneho obsahu pre tri a viac okruhov je hlúposť. Krásnym príkladom uplatnenia tejto fantasmagórie je pre mňa osobne vznik Audiovizuálneho fondu, ktorý si u bývalého ministra Maďariča vylobovali tí, ktorí v ňom aj sedia. Jeho predseda Patrik Pašš, ktorý s obľubou šíri informáciu o finančnom poddimenzovaní STV, "dovolil", aby si členovia rady fondu odhlasovali dotácie vlastným projektom, prirodzene vrátane jeho, na ktoré sa skladajú komerčné televízie, kiná, distribútori, STV a štát. Zároveň ich firmy už majú dohody, resp. zmluvy s STV o spolufinancovaní ich projektov za ďalších 12,5 milióna eur vyplývajúcich zo zmluvy so štátom. A to som presvedčený, že napríklad firma pána Pašša dnes vyrába za výhodných podmienok ďalšie programy pre STV, mimo týchto dotácií. Verejnoprávnosť je pre niektorých v prvom rade biznis. Na tom by dokonca nebolo nič zlé, keby sa dial v normálnych podmienkach adekvátnym trhu. Lenže prostredníctvom umelého udržiavania, resp. vytvárania stále väčšieho množstva vysielacieho priestoru vysielateľovi zo zákona, ktorý ho nie je schopný finančne a ani kvalitne vyplniť, štát pod tlakom tvorcov "musí" tento luxus dotovať. Treba to zmeniť znížením vysielacieho priestoru pre STV.
Určite treba zlúčiť Jednotku a Dvojku a zrušiť spravodajstvo. Znie to radikálne, však? Podľa mňa ale najefektívnejšia cesta, ako udržať tento typ verejnej služby ešte pri živote. Naviac by to z dlhodobého hľadiska prinieslo úspory, lebo by STV zrazu nepotrebovala 1000 zamestnancov, ale len 500, znížila by si cenu za platby za šírenie signálu atď. Vrátim sa však k zlúčeniu okruhov. Po diskusií s ďalšími odborníkmi z mediálneho prostredia sme sa zhodli, že slovo zlúčenie je výstižnejšie ako zrušenie, pretože aj na Jednotke sú dnes programy, ktoré sú veľmi sledované a bez problémov sa aj ony budú vedieť zmestiť do programovej štruktúry zlúčeného okruhu. Toto nie je priestor na rozpisovanie sa o tom, ako by takýto program mal vyzerať, ale z vlastnej skúsenosti viem, že sú tu ľudia, ktorí by dokázali pripraviť, vyskladať a spustiť kvalitný okruh verejnej služby s dôrazom na umeleckú pôvodnú hranú a dokumentárnu tvorbu, tvorbu z prostredia hudobného a výtvarného umenia, programy určené pre národnostné menšiny, náboženské programy, nákup kvalitných akvizičných filmov... Určite má v takto vyskladanom okruhu miesto aj zábava, či už náročnejšieho alebo ľudového typu. Vždy budem totiž tvrdiť, že pokiaľ programy ako Drišľakoviny alebo Pošta pre Teba budú mať sledovanosť viac ako 500 tisíc divákov, tak raz do týždňa patria na okruh verejnej služby. A patria tam práve aj počtom divákom viac ako zdecimované, marginálne a slabnúce spravodajstvo (11. 7. 2010: Správy STV 3,3 % rating, 11,4% share, čo je 158-tisíc divákov). Práve to vždy bolo stredobodom najväčšieho záujmu politikov a ich tlaku na Rady a manažmenty. V čase internetu a prístupu k informáciám, sú súčasné Správy STV nepodstatnou a zaťažujúcou zložkou vysielania a sú hlavne zdrojom konfliktov a zneužívania v politických dišputách o zmysle verejnoprávnosti. Jeho zrušením znížime na riaditeľa a jeho manažment tlak a odbremeníme ho od nekonečných diskusii o tom, či ten alebo onen politik, udalosť alebo problém mal alebo nemal byť odvysielaný a v akej podobe.
Jedným z dôvodov, prečo si myslím, že treba zrušiť v STV spravodajstvo, je aj fakt, že politická elita v tejto krajine nedozrela do stavu, že bez zasahovania, pripomienkovania a rôznych tlakov dovolí vytvoriť silné a nezávislé televízne spravodajstvo, alebo dokonca samostatný spravodajský okruh verejnej služby. Tieto snahy sú mrhaním času a peňazí. Oveľa strategickejšou cestou sú podľa mňa výraznejšie investície do vybudovania veľkého internetového portálu STV, ktorého súčasťou môže byť aj podstránka spravodajstvo. Dobrý spôsob, ako o STV opäť vzbudiť záujem aj u mladších ročníkov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že som zástancom jej zachovania s dvomi vysielacími okruhmi, s jednopercentným priestorom pre predaj reklamy a silným internetovým portálom. Je potrebné nechať zmysluplný vysielací priestor v domácich podmienkach pre súčasných, ale aj začínajúcich, talentovaných slovenských televíznych a filmových tvorcov, umelcov, dokumentaristov, animátorov, ako aj pre športových komentátorov a redaktorov. Úplné zrušenie STV by bolo rezignáciou na vysielací priestor, ktorý má slúžiť na ich zviditeľnenie a presadenie sa. Samozrejme, že sa to dá aj bez toho, ale ja by som túto možnosť na Slovensku ponechal.
Určite ste si všimli, že nepíšem o športovom okruhu a o Slovenskom rozhlase. Športový kanál má dobrý základ a dá sa zmysluplne rozvíjať ako druhý okruh. Čo sa týka verejnoprávneho rozhlasu, tak do jeho riadenia netreba siahať. Je to dobre rozbehnutý a zvládnutý proces, ktorý, keď zo štátu dostane ešte viac peňazí, jeho súčasná riaditeľka ho aj so svojím manažmentom zmysluplne ďalej rozvinie. Ekonomické ukazovatele, ako aj postavenie na trhu, sú toho dôkazom. Aj preto snahy o rýchle zlučovanie oboch médií nepovažujem v tomto momente za rozumné.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.