Vo štvrtok ráno (ešte pred ďalšími dvoma skúškami) som si prišiel zapísať skúšku z Logistiky (ktorú som našťastie úspešne absolvoval) na Katedru manažmentu výroby a logistiky u p. profesora Sterna. Postavil som sa do radu študentov a snažil som sa doučiť, čo som nestihol. Po dlhom čakaní som vstúpil do miestnosti bývalého rektora Ekonomickej univerzity a uznávaného človeka v odborných i diplomatických kruhoch. Predstavil som sa, otvoril som index na požadovanej strane, keď som si zrazu všimol, že na stole leží aktuálne číslo Zahraničnej politiky, ktoré vydáva SFPA. Zistil som, že p. Stern je ešte stále predsedom jej správnej rady, keď mi znenazdajky spolu s indexom daroval aj časopis (ktorý si plánoval prečítať). Skončilo by to tak, že by som odišiel z kabinetu a mohol by som pokračovať v stresovaní pred skúškami.
Ale... Pán Stern si všimol, že na taške, kde som mal vnútri zhodou okolností aj aktuálne vydania ´Naša univerzita´, ´Stratégie´, ´Nota Bene´, či ´.týždeň´, mám niečo nalepené. Otázka znela: „A to sa nebojíte takto nosiť?“ Na taške som mal totiž umiestnenú volebnú nálepku s preškrtnutým Ficom. Nebál som sa? Predtým, ako som si ju na tašku nalepil, priznávam, rozmýšľal som, ako sa na mňa budú študenti, zamestnanci i profesori pozerať. A prečo som vôbec rozmýšľal...? Mal som mať kvôli môjmu osobnému presvedčeniu obavu? Budú sa ku mne na skúške správať odmerane? Budem mať ťažkosti pri štátniciach?
Nakoniec som si v duchu povedal, že nemám sa prečo báť, prečo hanbiť, práve naopak...mám mať čisté svedomie. Ale divím sa kolegom. Blížia sa voľby, rozprávajú, kto bol kedy v diskusii, komentujú vyjadrenia volebných lídrov, ale keď si všimli preškrtnutého Fica, spýtali sa ma len, či som normálny. Som síce len priemerný študent s priemernými študijnými výsledkami a svojou osobou nezmením samotné pomery na vysokých školách, ale pokiaľ sa viacerí z nás – študentov nebudú báť vyjadriť svoje hodnoty, svoje presvedčenie, je nádej (už len v Ústave SR je garantovaná sloboda slova, či nie?).
Vysokoškolská inšitúcia môže získať miliónové granty či dotácie z ministerstva, učebne i prednáškové sály môžu byť vybavené najnovšími technologickými prostriedkami, môžu sa vydávať svojím obsahom kvalitné skriptá, môže sa zmeniť personálne obsadenie na vysokých postoch všetkých rektorátov na Slovensku, ako aj môže prísť zmena v podobe víťazstva opozičných strán vo voľbách (kedy by mala potom moja nálepka aj zmysel), ale pokiaľ budeme mať strach povedať nahlas, čo považujeme za správne, na čo sú nám tie granty, dotácie, nové počítače a projektory?
Začiatkom týždňa sa zastavím u pána Sterna. Nielen preto, že mu vrátim časopis SFPA a nielen preto, že je kvalitný profesor, ale potrebujem sa aj spýtať min. jednu otázku: „Aká bola študentská atmosféra vo Vašich časoch?“ Ďakujem Vám p. Stern.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.