Zviesť s Ficom dva týždne pred voľbami 2010 hlavný zásadný spor o to, či Dzurindova vláda v roku 1998 zastavila, alebo nezastavila výstavbu diaľníc a kedy presne vlastne vznikol Smer, a ani raz nedostať premiéra vlády Smer-SNS-HZDS pod tlak, je naozaj umením – ale nie umením v miernosti, na ktorom Radičová stavia, ale umením antipolitiky. Fico bol v diskusii natoľko drzý a sebavedomý, že napriek najväčšiemu straníckemu škandálu v ponovembrovej histórii (sponzorské zmluvy), ktorému jeho Smer práve čelí, úplne v pokoji vytiahol na Radičovú Branisko a švajčiarske účty. A líderka SDKÚ namiesto toho, aby Fica v tej chvíli (umiernene a s úsmevom!) utĺkla Hanzelom, prijala Branisko a zvalila ho na Dzurindu. A vraj Fico uplnynulé štyri roky nechodil do diskusií, lebo sa bál protivníka...
Ale o tom sme už v .týždni písali dávno. Iveta Radičová nie je povahou líderka, ale rezortná politička, ktorá by mohla v dueli zatieniť kdekoho. Napríklad Vieru Tomanovú. Ale nie Roberta Fica.
Predsedovi Smeru tento duel vyšiel. Zmobilizoval vlastných. Možno presvedčil pár nerozhodnutých. Ale nič viac, pomery medzi ľavicou a pravicou s Maďarmi ostali zrejme aj po tomto súboji vyrovnané.
Z pohľadu SDKÚ leží problém inde: najmä vo veľkomestskom prostredí je veľká skupina voličov, ktorá zvažuje, či bude voliť SDKÚ alebo SaS. Sám Richard Sulík ešte vo februári, keď modrí v primárkach zvolili Radičovú za líderku, pritakal názoru, že niektorí sympatizanti SaS sa asi vrátia späť k SDKÚ.
Radičová však v nedeľu vykonala veľký kus roboty, aby Sulíka upokojila. Ten má o dôvod viac dúfať, že jeho strana pôjde v šľapajách Schwarzenbergovej TOP 09, ktorá pripravila niekdajšiu dominantu pravice ODS zhruba o polovicu svojich voličov.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.