Richard Sulík si krátko pred Vianocami uplietol na seba bič, keď v rozhovore pre SME povedal, že v prípade nevyhnutnosti by mal ísť pravicový blok do koalície s HZDS. Keďže sa časť spriazneného blogerského národa zhrozila, líder SaS sa pod vianočným stromčekom vyplieskal ešte raz. Vo svojom blogu uznal, že na zločiny Mečiara síce nehodno zabúdať, ale „budúcnosť je dôležitejšia ako minulosť a - tiež som to už písal - bezvýznamné HZDS je menší problém ako mocný SMER“. Sulíka za to neskôr oprávnene vyšibali kritici (bloger Juraj Petrovič a komentátor Ivan Štulajter).
Dobre, prijmime na chvíľu Sulíkovu hru na pragmatika, ktorému nadovšetko leží na srdci budúcnosť Slovenska a preto je ochotný spojiť sa hoc aj ... s Mečiarom. A súčasne si celkom odmyslime morálny rozmer Mečiarovej rehabilitácie (teda že Mečiarovi by viac slušilo sedieť v inštitúcii celkom iného typu než je vláda a parlament). Ak by KDH v roku 2006 neprekazilo manéver Mikuláša Dzurindu, ktorý lákal do stredopravej vlády Mečiara a tým chcel na úkor triumfujúceho Smeru sfalšovať výsledky volieb, čo by sa asi tak dialo? To si pomerne ľahko domyslí aj slovenský politológ: niekdajší náš zemepán Mečiar potrebuje na dnešné živorenie v politike už len dve veci, dosah na súdnictvo (Sulíkovi a jeho ponuke rezortu kultúry by sa pekne vysmial) a riešenie svojich majetkových – ako to slušne nazvať...? – priorít. Pravica by sa teda s ním musela dohodnúť na ministrovi spravodlivosti alebo šéfovi Najvyššieho súdu, plus by mu musela dohodiť zopár pozemkov pod Tatrami a ďalšie miliónové cukrovinky. Ale to nie je všetko. Takto vybavený Mečiar by mal neustály vydieračský potenciál – kedykoľvek, keď by sa mu málilo, by mohol pohroziť prebehnutím k Ficovi a Slotovi. Až by k nim naozaj prebehol. Toto vyváľanie sa v bahne má byť alternatíva lepšieho Slovenska? Okrem morálnych škôd by neprinieslo nič iné než odklad pokrvne spriazneného spolku Smer-SNS-HZDS. Nemusíte síce veriť na dejinnú nevyhnutnosť, ale tomuto verte.
Zhrnuté a podčiarknuté: pozvánka Mečiara do vlády bez Fica nebude menším zlom, ale väčšou hlúposťou než čokoľvek iné. Sulíkove výjavy však treba vziať na milosť aspoň v tom zmysle, že šéf Slobodných a Solidárnych len nahlas a úprimne hovorí to, čo si myslí väčšina v SDKÚ a dokonca aj zopár ľudí v KDH, ktorí o tom hovoria mimo diktafónu (a v KDH sú podĺa všetkého v menšine). Keď sme sa v septembri pýtali nového muža SDKÚ Eugena Jurzycu, či si ešte stále ako v roku 2006 myslí, že pravicová vláda s Mečiarom by nemala byť tabu, renomovaný slovenský ekonóm sa podobne ako Sulík nevykrúcal a odpovedal: „Jasné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.