Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

ako / a koho / ohol / alkohol / poézie

.martin Droppa .názory

Vydať dnes básnickú zbierku je technicky jednoduché: stačí písať básne, zostaviť z nich kolekciu, vhodne ju pomenovať, všetko to prepísať, osloviť vydavateľstvá, zistiť ktoré za koľko a dokedy knihu vydá...

Ak je hľadanie neúspešné, poet(ka) sa môže rozčertiť a vydá zbierku vlastným nákladom... Ešte som zabudol na maličkosť – treba si pozháňať peniaze. Keď sú peniaze na stole, „na zákazku“ vám vytlačia (takmer) kdekoľvek (takmer) čokoľvek. Jedného dňa máte doma niekoľko balíkov krásnych, nových vlastných knižiek – básnických zbierok. Napríklad 500 kusov. Patrí sa knihu „pokrstiť“, uviesť do života, na slávnosti pár desiatok knižiek popodpisujete, rozdáte zúčastneným, ďalšími obdarujete priateľov, rodinu, známych, susedov... A potom sa pozeráte, ako (v horšom prípade) na zvyšok zbierky padá prach. V lepšom prípade sa pár týždňov nádejate, že sa „niekto“ ozve, pár kníh kúpi, že sa ozvú knižné domy, že sa zo zbierky stane poetický bestseller... ...už snívate o druhom, treťom... vydaní. Lenže – nič sa nedeje. „No a čo?“ poviete si, „Veď ja som poet(ka), nie predavač(ka) kníh! No a čo keď vlastných? Nevedia, čo je dobré, ničoho si nevážia, nerozumejú...! Parom bych ich spral!!!“ Poeticky zahromžíte, ale to nepomôže, v trhovom mechanizme, zvíjajúcom sa v kŕčoch finančnej krízy, vôbec nie. Načože je komu dnes (predvčerom, včera, zajtra, popozajtra.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite