na peniaze z Európskej únie je prisatý ako batoľa na mamin prsník. Kŕmi nimi svojich oligarchov a, ako inak, aj seba. Ľudu podhodí omrvinky a chce, aby mu za to nielen ďakoval, ale ho aj volil. Nič mu nie je sväté.

Saje a hryzie, až z toho prsníka strieka krv. Klania sa agresorovi a vrahovi, podporuje diktátorov, ktorí jeden za druhým prichádzajú o moc a jemu nezostáva nič iné len sa na to bezmocne prizerať.  On dobre vie, že kniha jeho osudu je už napísaná. Už nestačí rozdávať ruže pomýleným ženám. Aj tie vlaky zadarmo jazdia horšie ako v časoch konských železníc a obedy zadarmo sa stravníkom dávno prejedli. Niekde v diaľke sa už  začína vynárať príbeh jeho konca.