„gýč“ priamo a najčastejšie kritizujeme v súvislostiach umelecko-estetických. V jeho súvislostiach hovoríme napríklad o nedostatku vkusu, nevkuse, zlom vkuse alebo kazení vkusu. To všetko sedí. Háčik je len v tom, že celý problém nekončí na hraniciach estetiky.

pokrytectvo a znesväcovanie

Keď totiž hovoríme o predstieraní vkusu a predstieraní cítenia, ocitáme sa už blízko pojmom zavádzania, lži, citovej manipulácie. Aj lichotenia, podlizovania, pätolízačstva... A naskakujú ďalšie asociácie s intrigami a korupciou, ktorá sa vyskytuje spravidla tam, kde je moc. ... Áno, od roviny estetiky sa tu dostávame na rovinu morálnu a politickú. 

Manipulácia s citmi blížneho naznačuje niečo iné než rešpekt k jeho osobe. Nevkus a falošná estetika gýču majú svoje morálne analógie, napríklad pokrytectvo. A majú ich aj v politike, predovšetkým tej politike, ktorá korumpuje svojou vlastnou skazenosťou. 

Inak povedané: gýč nie je morálne bezúhonný. A ako možno demonštrovať, nebýva ani politicky bezúhonný. Gýč je aj akýmsi predstieraním vážnosti – a toto predstieranie môže byť pre vážnosť akejkoľvek kauzy zhubnejšie než otvorená dehonestácia, výsmech či hanobenie. Aj sakrálne umenie sa môže zmeniť na profánny gýč. Falošnosť znesväcuje. V tom spočíva zákernosť gýču.

gýč demokratov

Blíži sa výročie 17. novembra, a už sa v našom verejnom, politickom aj mediálnom priestore začína vo zvýšenej frekvencii vyskytovať gýč – v podobách s týmto výročím spojených.