čo ukazuje slovenský model? Prvým krokom je zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich presunutie na štátny rozpočet, čo umožňuje ich priame ovládnutie. Na Slovensku samozrejme predchádzajúca vláda Eduarda Hegera nechcela televíziu ovládnuť, zrušenie koncesionárskych poplatkov bol čistý populizmus s prísľubom „stabilného a predvídateľného financovania“. Lebo aj keď ide o pár eur mesačne, väčšina ľudí si povie, že veď fajn, lepšie je neplatiť ako platiť.  

Len menšina si uvedomuje, že, ako hovorí okrídlená ekonomická fráza „neexistuje nič ako obed zadarmo“. A že štátny rozpočet znamená, že si to beztak platíme my. A žiadne stabilné a predvídateľné financovanie sa nedialo. S nástupom cára Roberta IV. prišlo k zníženiu financovania RTVS, k zmenám vo vedení a nakoniec k transformácii RTVS na STVR. Šimkovičová povedala: „Keďže SaS ako politická strana zrušila koncesionárske poplatky, tak väčšina financovania RTVS sa musela presunúť do rúk štátu. RTVS sa de facto stala zásluhou SaSky štátnou televíziou.“ Rozklad inštitúcie mohol byť dokonaný.

Tak toto majú Česi ako varovanie a zdá sa, že si riziká uvedomujú. A výrok Tomia Okamuru „Je to tak neuvěřitelně sprosté a nemorální platit za něco, co nepoužívám a co navíc pracuje proti mým zájmům. Proti zájmům mojí země a mého národa“ jasne naznačuje, že Okamura by skrátka chcel ísť slovenskou mediálnou cestou. 

ako sa to začalo

Vlna protestov odštartovala na jar 2026, keď česká vláda predstavila návrh, podľa ktorého by sa financovanie Českej televízie a Českého rozhlasu presunulo z koncesionárskych poplatkov na štátny rozpočet. Zamestnanci oboch médií združení v iniciatíve Veřejnoprávně začali tvrdiť, že takýto model by oslabil nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšil vplyv politikov na ich fungovanie. V apríli 2026 preto odbory a iniciatíva vyhlásili časovo neobmedzenú štrajkovú pohotovosť.