tiráda o hriechoch Západu

13. septembra mal Putin tlačovku v Naí Dillí pri príležitosti svojej účasti na summite združenia štátov BRICS. Ktosi sa ho tam spýtal na názor ohľadom nedávneho víťazstva krajne pravicovej AfD v nemeckom Sasku-Anhaltsku. Putin začal okúňavo, nechce vraj komentovať túto udalosť. Aj keď... a tu sa počiatočné ostentatívne okúňanie zmenilo na úvod ku komentáru, ktorý Putin predsa len vyslovil v podobe dlhého výkladu svojho chápania dejín.

Ako má vo zvyku, predniesol obšírny rozbor historických príkorí, ktorý sa demokratický západ a jeho elity na Rusku dopustili s použitím rafinovaných a mnohorakých nástrojov, vrátane „teroristov na Kaukaze“, „krvavého“ prevratu na Ukrajine, ktorý odstránil prezidenta Janukoviča, aj súčasného „nacistického“ ukrajinského režimu. Kardinálnym hriechom proti Rusku je, samozrejme, rozširovanie NATO. Putin sa rozhovoril o historickom vývoji od (sic!) konca druhej svetovej vojny. Aj o arogancii „globalistických“ elít „takzvaného Západu“ po skončení studenej vojny a v čase rozpadu ZSSR. Tie elity si vraj podľa Putina začali namýšľať, že môžu úplne všetko a že sú „neomylné“. A tieto elity vraj vyprovokovali aj vojnu na Ukrajine. 

Inak povedané: Rusko síce napadlo Ukrajinu, ale to je len viditeľný povrch, pravda je pod ním, pretože tú vojnu vlastne začal demokratický Západ. ... Jasné? To, čo oko vidí a ucho počuje, je v tomto podaní len povrchné zdanie. Dnešné ruské správanie má v skutočnosti hlbšie, prostému oku neviditeľné „prvotné príčiny“ (pervopričiny). To viete, ruská duša je nadmieru hlboká, preto jej plytký západný meštiak nemôže rozumieť. Aspoň pokiaľ nie je riadne vyškolený.

„Západné politické elity si podľa Putina mysleli, že všetko môžu a že sú neomylné.“

Veľkolepá konšpiračná teória by nebola kompletná, keby nebola ozdobená poučovaním o tom, že Rusko nikdy nemalo záujem na expanziu do Európy, vlastne na také niečo nemožno ani pomyslieť. Všetko bolo pôvodne podľa Putina vyriešené už výsledkami druhej svetovej vojny. A pokiaľ ide o neskorší rozpad ZSSR, ten sa udial so súhlasom Ruskej federácie ako nástupníckeho štátu. (Z toho môže vyplývať zaujímavá myšlienka: Keby Rusko nechcelo, Sovietsky zväz by sa asi nerozpadol, ale Rusko, zdá sa, odsúhlasilo najväčšiu geopolitickú tragédiu 20. storočia.) Výsledky druhej svetovej vojny a neskôr studenej vojny vytvorili určitý stav. Čokoľvek tomuto stavu protirečí, protiví sa ruským záujmom. A čo sa ruským záujmom protiví, medzinárodnému právu sa protiví. Dnešné európske elity (Putin tu explicitne a príznačne spomína práve „európske“) vraj vlastne spochybňujú výsledky druhej svetovej vojny, strašia európskych občanov neexistujúcou ruskou hrozbou podobne ako kedysi sovietskou hrozbou, a ženú ich do vojny proti Rusku a dokonca hovoria o vyslaní vojakov na Ukrajinu. A „to znamená vojnu s Ruskom“. Našťastie, „občania európskych krajín“ začínajú precitať, začínajú chápať, ako to všetko správne chápať – a ajhľa, máme tu výsledok volieb v Sasku-Anhaltsku!

vladimir chán

Bác! Tomu hovorím majsterštyk! Brilantná ukážka politickej metafyziky, hodná mongolských chánov! ... Že prečo chánov?  

Zhrňme si to: Západné politické elity si podľa Putina po skončení studenej vojny mysleli, že všetko môžu a že sú neomylné. Putin si to o sebe nemyslí, on veru nie; on je neomylný. Prinajmenšom tomu verí, aj keď to zo skromnosti príliš nezdôrazňuje. A čomu verí, to neomylne pretavuje do činov.