globálna tlaková vlna

Teroristický útok toho osudného dňa nebol, prísne vzaté, prvým svojho druhu, ani prvým na americkom území či na americké ciele. Ani nie prvým vo svete vôbec. Fenomény globalizujúceho sa terorizmu aj islamského radikalizmu boli známe, dokonca často diskutované. A predsa 11. september zapôsobil ako šok, ako blesk z čistého neba – v dôsledku svojej ničivej úspešnosti a globálnej medializácie. Vyhlásenia vodcov organizácie Al-Kájda svedčili o tom, že samotní páchatelia-organizátori si to uvedomovali.

Ten ničivý efekt znamenal v prvom rade vyše tritisíc životov vyhasnutých v priamom následku útoku. K tomu materiálne a ekonomické straty, a tiež nezmerné škody spôsobené globálnej ekonomike. A boli tu aj dopady psychologické. Keď sa „dvojičky“ v New Yorku – symbol triumfu globálneho kapitalizmu aj amerického prvenstva – zosypali ako domčeky z karát v priamom prenose globálnych médií, svet mohol nadobudnúť dojem, že celý medzinárodný systém pod taktovkou USA je len domček z karát, ktorý sa práve rúca. Symboly majú svoju moc. Odomykajú prístup k vnímaniu ďalších skutočností, ktoré sú v nich zakódované; aj tam, kde to v prvej chvíli nepresiakne na úroveň vedomia.

„11. september zapôsobil ako šok v dôsledku svojej ničivej úspešnosti a globálnej medializácie.“

Iste, v prvej chvíli prevládal pocit solidarity a odhodlanie konať. Po prvýkrát v histórii NATO bol aktivovaný článok 5 Severoatlantickej zmluvy – útok na USA bol rozpoznaný ako útok aj na jeho spojencov. Nasledovala ozbrojená akcia širokej koalície proti Afganistanu pod vládou Talibanu, ktorý poskytoval útočisko centrále Al-Kájdy a jej vodcovi Usamovi bin Ládinovi. Nemal však uplynúť príliš dlhý čas, než sa začali sa prejavovať rozpory medzi USA a jeho západoeurópskymi spojencami, ktoré sa naplno prejavili pri rozhodovaní o ďalšej veľkej akcii – proti Iraku Saddáma Husajna. A hoci USA boli v práve, keď sa dovolávali potreby ráznej a koordinovanej ofenzívy proti svetovému terorizmu, v záujme pravdy treba podotknúť, že komunikačné poruchy, pojmové nejasnosti a sebecké pohnútky sa nevyskytovali len na európskej strane Atlantiku.

na ceste ku svetovej kríze

Tým sa od priamych následkov dostávame k sprostredkovaným a dlhodobým. Kdesi v podvedomí začínali nanovo hlodať aj pochybnosti o spôsobilosti demokracie riešiť problémy bezpečnosti vlastných občanov a spolu s tým aj ďalšie problémy sveta.