meno „holokaust“ asi nie je najšťastnejšie volené. Pôvodne totiž označuje zápalnú obeť, resp. „celopal“ – obeť spálenú na oltári vcelku. A to by mohlo občas budiť nevhodné asociácie a rúhavé myšlienky: akoby zločin, ktorí spáchali nacisti s horlivým prispením svojich kolaborantov, bol akýsi rituálny akt obetovania a teda (nebodaj!) zbožný čin. Tak tomu samozrejme nie je. K tomu len zopakujem, že išlo o zločin – nie „tragédiu“, ako sa to niekedy bezmyšlienkovito označuje; a už vôbec nie nejakú prírodnú katastrofu, na ktorej by nemali podiel ľudské motívy a rozhodovanie, teda čosi čo by sa udialo bez rozmeru ľudskej zodpovednosti, zodpovednosti  tých, ktorí zločin spáchali, ktorí mu napomáhali aj tých, ktorí ho dopustili.

roviny viny a zodpovednosti 

Celá téma zodpovednosti sa teda týka roviny kriminálno-právnej, no nevyčerpáva sa ňou. Aj tá, samozrejme, existuje a v istom zmysle ju môžeme vnímať ako prvoradú, nie je však jediná. Karl Jaspers vo svojich úvahách o otázke nemeckej viny za vojnu a zločiny s ňou spojené rozlišoval okrem kriminálnej viny ešte tri ďalšie roviny ľudskej viny, resp. zodpovednosti (nemeckej, isteže, no nielen nemeckej).

Je tu aj politická vina. Ide zhruba o tom, že aj keď niektoré politické akty nemusia mať charakter priamo spáchaného trestného činu postihnuteľného trestnoprávnymi normami, vytvárajú politické, verejné podmienky, v ktorých sa zločiny, ktoré by sme za iných okolností pokladali za výplod morbídnej fantázie úchylných jednotlivcov stali zrazu uskutočniteľnými a aj sa skutočne spáchali. Za seba tu uvediem príklad, (ktorý Jaspers, tuším, výslovne neuviedol, aj keď podobných príkladov je viac). Bývalý kancelár z doby Weimarskej republiky Franz von Papen bol Norimberským tribunálom v roku 1946 oslobodený spod vznesenej obžaloby. Nebola mu dokázaná osobná vina za konkrétne spáchané zločiny v zmysle obžaloby. Politickú zodpovednosť však nepochybne niesol: vyjadril ju jeden zo žalobcov v zmysle: „Von Papen držal v rukách opraty, než sa Hitler vyšvihol do sedla“. Úloha, ktorú von Papen zohral pri nástupe Hitlera a likvidácii weimarskej demokracie, má mnoho ďalších, stupídnych, nechutných, zlovestných aj pre nás poučných detailov, ktorým sa môžeme venovať na inom mieste. Na osvetlenie pojmu politickej viny však uvedené postačí.