priznávam sa, aj ja takýto argument občas používam. Lež beda, je v ňom čertovo kopýtko. Môže byť oprávnený, no ľahko sa môže stať falošným. Čo vlastne kritizuje nemecká AfD, Nigel Farage v Británii, Le Penová vo Francúzsku, Trump v USA, čo kritizuje Fico na Slovensku, Babiš, Okamura alebo Turek v Českej republike, čo kritizoval (a asi naďalej bude kritizovať) Orbán v Maďarsku? A čo popri tej negatívnej kritike ponúkajú v pozitívnom zmysle ako alternatívu? Že by im išlo o prostú výmenu neschopných alebo skorumpovaných osôb za schopnejšie a mravopočestnejšie? O záchranu právneho štátu, slobody, občianskej spoločnosti, delenia a kontroly moci, nezávislosti médií? O lepšie a blahodarnejšie fungovanie zastupiteľskej demokracie, odstránenie jej dysfunkcií či predchádzanie jej zlyhaniam? To nech hovoria tomu, čo seno žerie. (Hoci ktovie, čo tu o chvíľu budeme žrať vďaka utešenému vývoju našej ekonomiky...) Stále je dosť tých, ktorí to odmietajú vidieť, aj keď im to bije do očí a necítia ten smrad, ani keď im už od neho tie oči slzia. Niektorí z nich časom precitnú, to ale môže byť neskoro – pre nich aj pre nás.
„Liberálna demokracia nezvykne nastokávať na kopije hlavy svojich oponentov a vystavovať ich ľudu na obdiv.“
To, o čom hovoríme v prípade radikálnej kritiky domácich pomerov, môžeme vztiahnuť aj na kritiku, ktorú demagógovia vzťahujú na medzinárodný systém aj s tomu zodpovedajúcimi navrhovanými „alternatívami“ v zahraničnej politike. A opäť platí, že aj keď sú formulované príznačne hmlisto (inak by si nezískali dosť priaznivcov), ich podstata sa dá dobre rozpoznať. Aspoň, pokiaľ sme k tomu ochotní.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.