donald Trump je naďalej svojím najmocnejším nepriateľom. V zahraničnej politike vychádza najavo jeho slabosť a to len kvôli vojne v Iráne, do ktorej sa pustil bez akejkoľvek rozvahy. Keby v Amerike prevládala dôvera, že má konflikt stále pevne v rukách, tak by od neho dve tretiny národa v prieskumoch nežiadali, aby ho čo najskôr ukončil – a to aj za cenu, že tam Spojené štáty nesplnia svoje vojenské ciele.

Doma sa zas musí vysporiadať s infláciou. Tá už nezúri len kvôli jeho vojne v Iráne – rast cien potravín a pohonných hmôt si ešte pre istotu poistil ďalšou nepochopiteľnou strelou do nohy, ktorou boli colné vojny so zvyškom sveta. Výsledok? Americkí voliči po prvýkrát za posledné desaťročie v ekonomike veria viac Demokratom ako Republikánom (v prípade víťazstva kandidátov DSA v riadnych voľbách ich teda bude čakať poriadne prekvapenie). 

A nakoniec je tu otázka okatej korupcie Trumpovej rodiny. Tá americkým voličom počas minulých volebných cyklov veľmi neprekážala, pretože do volieb dlhodobo vstupovali s pocitom, že si tak či tak volia medzi dvoma skorumpovanými stranami. Ako však ukázala aj zdrvujúca porážka Viktora Orbána v Maďarsku, ani tí najcynickejší voliči svojim politikom korupciu úplne neodpúšťajú, skôr ju zvyknú odpisovať ako nevyhnutné náklady na politické výsledky.