socialisti z okolia hnutia DSA pred dvoma dňami búrlivo oslavovali výhru svojho kandidáta Abdula El-Sayeda v primárkach v Michigane. Nikto iný veľa dôvodov na oslavu nenašiel a keby sa na situáciu pozreli triezvejšie, neoslavovali by ani oni sami. 

Je pravda, že El-Sayedova výhra je pre amerických demokratických socialistov významným míľnikom. Sám síce do hnutia DSA oficiálne nepatrí, ale zato kampaňoval po boku Bernieho Sandersa a Alexandrie Ocasio-Cortezovej s údajným cieľom „vyhnať z politiky peniaze,“ a tak dnes jeho výhru prezentujú ako veľkolepú porážku donorov z veľkých korporácií a „proizraelských lobbistov.“  

Z väčším časovým odstupom El-Sayeodovo víťazstvo stále pôsobí ako šok – veď kto by na socialistov v Amerike vsadil pred dvoma rokmi? Vo svetle predvolebných prieskumov však jeho výsledky pôsobia nanajvýš vlažne. V júlových prieskumoch mu pred umiernenou súperkou Haley Stevensovou jedna agentúra za druhou predpovedala dvojciferný náskok. Ešte v utorkové volebné ráno mal podľa odhadov The New York Times našliapnuté na zdrvujúcu výhru s 10 percentnou prevahou. S prichádzajúcimi hlasmi z okrskov sa však suverénna výhra rýchlo menila na napínavý zápas. Do deviatej večer sa El-Sayeodov predpokladaný náskok znížil z 10 na 5 %, z ktorých sa potom v priebehu pár hodín stali necelé dve percentá.