najviac mi z neho zarezonoval Štefanov popis pohrebu Glena Hansarda ako niečoho, čo sa dotklo jeho duše. Toho, ako povedal, že človek – teda my všetci – potrebuje vidieť aj pekné veci. A že tento svet je napriek všetkému aj veľmi pekný. „Keď si pozriete ten pohreb, tak sa vo vás normálne obnoví dôvera v ľudstvo. Až niečo také.“

Pohreb som si síce doma hneď pustila, ale na pozeranie sa čas nenašiel. Nevadí, možno niekedy neskôr. V každom prípade som mala veľkú potrebu sa k obnove dôvery v ľudstvo vrátiť a skúsiť napísať pár viet. To je totižto to, čím žijem. Hľadám momenty, každý deň a celý deň, aby som sa pokúšala obnovovať svoju dôveru v ľudstvo. Aby som videla pekné veci, pekných ľudí.