úspechy demokratických socialistov (DSA) v piatich primárnych voľbách mnohí minimalizujú ako okrajovú záležitosť. Líder demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Hakeem Jeffries im v sobotu zagratuloval so slovami „Od verejných funkcionárov, cez odborárov až po lokálnych aktivistov má každý rôznu cestu, ale rovnaké poslanie. Musíme rozhodujúco zakročiť proti kríze dostupnosti [bývania] a rozdrviť krajne pravicový extrémizmus.“ Dodal, že všetci demokrati v Kongrese rozumejú, aká obrovská stávka je momentálne v hre, a tou je „reálne opäť prevziať kontrolu nad Kongresom.“

Prípadný úspech socialistov v nadchádzajúcich voľbách však v skutočnosti nebude úspechom demokratickej strany – hoci si v primárnych voľbách vybojovali možnosť kandidovať pod jej záštitou. Hnutie Amerických Demokratických Socialistov (DSA) sa totiž ani nesnaží prezentovať ako súčasť strany. Sami sa prezentujú ako nezávislá politický organizácia, ktorá využíva demokratickú platformu na to, aby postupne získavala moc. Jej členovia teda nekandidujú za demokratickú stranu, ale na jej úkor. Ako minulý rok predniesla spolupredsedkyňa DSA Megan Romer na „straníckom“ zjazde, „vyhráme tak, že pre vládnucu triedu nastavíme tak neprijateľné podmienky, že sa radšej podvolia našim požiadavkám, než aby ďalej žili v rozrušení, ktoré spôsobíme – až dokým nebudeme schopní sami prevziať moc.“ 

Keď sa jej pred pár dňami spýtala moderátorka FOX News, či bola tá posledná časť príhovoru vyhrážkou pre stranu Demokratov, Romer odpovedala „je to namierené od pracujúcej triedy smerom k vládnucej triede. Proti duopolu dvoch korporátnych politických strán, je to namierené proti obom z nich.“ 

new yorské pitie čaju 

Nie je to prvýkrát, čo sa v Amerike snaží vonkajšia skupina profilovať ako skutočná reprezentácia ľudu, ktorá prevezme moc z rúk skorumpovaných elít. Keď sa po prvej inaugurácii Baracka Obamu v roku 2009 začínalo rodiť hnutie Tea Party, republikánska strana sa k nemu postavila ešte naivnejšie, než sa súčasní demokrati stavajú k DSA. Vtedajší líder republikánskej menšiny v Snemovni John Boehner ich privítal ako „vojakov za naše ciele,“ ktorí im mali pomôcť prelomiť dominanciu demokratickej strany.